Dávno sme nemali tradičnú schému: jeden a viac neborákov sa postaví nezastaviteľnej zubatej papuli v mori. Hoci DVD produkcia chrlí kopu Sharknado, Megaoctopusov a podobných hitov – v kine si užívame podobný štýl iba raz za niekoľko rokov. V Sony sa chopili novej šance a urobili nie ani tak Čeľuste pre mladú generáciu, ale ukrutný boj, kde stačí jeden žralok, jedna pláž a Blake Lively.

Nancy Adamsovú na túto pláž zaviala spomienka na nedávno zosnulú mamu. Bojovala ťažko, no isté zápasy vyhrať nemožno. Fotka mexickej pláže bez mena v roku 1991 ju posiela a aj lokálny Carlos sa čuduje, odkiaľ pozná toto miesto. Surfuje sa tu báječne, na živú dušu občas nenarazíte. Nancy objaví dvoch surferov, čo ju oboznámia s pravidlami: tu je plytčina, tento ostrov trčí iba počas odlivu, tam korálové útesy, občas plávajú aj medúzy. A vlny sú úžasné. Nancy sa rozhodne pred západom slnka ešte pre jednu vlnu, hoci kumpáni ju odhovárajú – a pripláva žralok, ktorý sa jej rozhodne ísť po krku.
KINEMAVIDEO3930.
Odpočítajte malého vtáčika Stevena Seagulla i pár vedľajších postáv a máte tu súboj jedného na jednu – úplná férovka to síce nie je, lebo ešte sa hlási o slovo príliv, odliv a rozličný počet metrov k blízkej prekážke či ďalekej pláži. Divák je naladený na poriadnu hororovú náplň a nebojte sa, dočkáte sa aj poriadnych zahryznutí a krv sa bude miešať pekne vo vode.
Intro v podobe cesty na pláž, oboznámení sa s prostredím a zvládaní prvých vĺn v nadupanej pesničke nám dáva signál, že Jaume Collet-Serra, rodák z Barcelony, tentokrát stavil na čistý videoklipový štýl. Neuveriteľný vizuál sníma pláž z rozličných uhlov, vyberá si zvislé pohľady, helikoptérové zábery z diaľky a závideniahodné pasáže, pri ktorej by aj Leo DiCaprio z Pláže zbledol závisťou. Atmosféru vytvára Collet-Serra dokonale a pomáha si nielen veľkými celkami, ale aj drsnými detailmi prípravy surfu, obliekania Nancy či jej hovory s blízkymi. Využíva technológie obrazu v obraze, displej mobilu sa vyníma na obrovskom plátne vľavo či vpravo, čumíme na všetky esemesky a videohovor.

Rátame minúty, kedy pôjde Nancy do vody a príde nevymáchaná papuľa. Prvé rany sú tak sugestívne natočené, že ich cítime na vlastnej koži, platí to pre väčšinu fyzických údelov. Blake Lively zvláda celkom dobre neprajnú úlohu: reve, kričí, stoná od bolesti, pláva desiatky metrov, ponára sa a súčasne sa mláti o korál, svojpomocne si zašíva ranu, naťahuje vyrobený obväz či drkoce od zimy v nižších teplotách. Do roly vložila všetko: je uveriteľná v civilnej fáze a v bojovej sa mení a absolvuje všetko.
Žralok je v Smrtiacom prílive neľútostný, neodchádza, asi málokedy drichme a je pripravený rozhrýzť všetko. Kým na začiatku je čiastočne aj tajomný, s prichádzajúcimi minútami autori rezignujú na racionálne postupy a robia z neho videohernú beštiu, ktorá žerie na počkanie. Osobne ma prístup troška sklamal, lebo autori tlačia na pílu prakticky od polovice filmu (epizóda s náhodným ožranom) a gradujú až do konca. Lenže zatiaľ čo na začiatku ešte ako-tak veríte, že niečo podobné by sa stalo, ku koncu už prestávate, lebo je pozornejší, zbytočne zameraný na jedinú obeť a ide hlava-nehlava po jej krku. Niežeby nezacítil krv a nechcel korisť, ale hrýzť už kovové konštrukcie je už trošku príliš.

Aj celková štruktúra už v druhej polovici trocha škrípe, vyčerpávajú sa nápady, vrstvia náhody (hoci je pútavé sledovať, koľko pokusov vypáli Nancy naprázdno). Najslabšie vyznie asi samotný koniec, lebo podľa očakávaní sa férovka nesmie končiť remízou, ale musí mať víťaza a porazeného. Spôsob, akým sa k výsledku dostane však prekvapí. Podobným spôsobom, ako keď vám v horore nesedí pointa.
Smrtiaci príliv je v jadre béčkový horor na steroidoch vo videoklipovom štýle. Vidieť ho v kine má čosi do seba, ako správny Sony film má neskutočnú zvukovú stopu a úžasné zábery. Akurát je veľká škoda, že začne uveriteľne a ku koncu to úmyselne preháňa. Letný priemer.
The Shallows (USA, 2016, 86 min.)Réžia: Jaume Collet-Serra. Scenár: Anthony Jaswinski. Hrajú: Blake Lively, Óscar Jaenada, Angelo Jose