|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. 03. 2010
Smrť čaká všade
Tikalo to ako bomba, ktorá je príliš malá, aby mohla ublížiť obrovskému Avatarovi. Stalo sa. Nevybuchlo všetkých 9 náloží, umiestnených na odovzdávaní Oscarov, ale tie najväčšie explodovali a svojím spôsobom urobili dieru do sveta.
Smrť čaká všade (pôvodný názov The Hurt Locker) je pekným príkladom hlavného významu odovzdávania cien Americkej Akadémie. Rozhodne to nie je (iba) súťaž o najlepší film. V prvom rade to je biznis, veľkolepé promo podporujúce americkú kinematografiu a svojím spôsobom ex-post našepkávajúce tvorcom, čo majú urobiť, aby sa zviditeľnili. Skoro dva roky starý titul, je príbehom Populušky, ktorá sa postupne, po zisku desiatok filmových cien, stala krásnou a známou. Môžeme sa dohadovať akú úlohu zohrala potreba nasadiť proti Avatarovi „čosi skutočné“, „angažované“ a „menej opulentné“. Tento smer myslenia však patrí do krčmových a internetových diskusií, poďme sa radšej pozrieť na snímku samotnú. To najdôležitejšie je, že odlesk Oscarov spôsobil návrat tohto zabudnutého a dávno na DVD vydaného diela - na plátna kín.
Kathryn Bigelow je nielen exmanželka Jamesa Camerona. Je to žena, ktorá vie skvele režírovať a jej razanciu a priamosť, by jej mohol závidieť nejeden videoklipár, či režisér akčných béčok. So svojím štábom dokázala skutočne pozoruhodnú vec. V neľahkých podmienkach spojila skutočné zážitky novinára z vojny s fikciou tak, aby vytvorila vojenskú drámu rozhodne nezapadajúcu pieskom všednosti. Je pravda, že pri jej pozeraní som si okamžite spomenul na Black Hawk Down a na Čatu. Napriek určitým spoločným znakom ide v skutočnosti o úplne osobitný a vlastný spôsob spracovania vojnovej témy. Toto je film o závislosti na vojne, o tom, ako sa človek (ne)dokáže vyrovnať s extrémnym napätím.
Dejová osnova filmu je pomerne jednoduchá. Sledujeme malý team pyrotechnikov kdesi v Iraku likvidujúci bomby. Samotná vojna a širšie súvislosti nehrajú žiadnu úlohu, dôležité je, že trojica na sebe životne závislých ľudí sa rozrástla o nového člena. A tak ako na ulici (prípadne v mŕtvom dieťati alebo v aute) tikajú bomby, ktoré treba zneškodniť, aj v tejto partii rastie napätie. Nový člen partie je totiž macher na bomby, ale lúzer v tímovej práci. Otázka znie: Neváži si život? Nechá jedného dňa zomrieť seba aj svojich parťákov? Alebo? Otázky aj odpovede sa vynárajú postupne, kladú sa akosi samovoľne. Napriek tomu, že film rozhodne nie je akčný, takmer neustále sa ocitáme v akcii.
Surovosť témy sa akoby odzrkadľuje aj v schéme príbehu. Akcia, krátky rozhovor po nej, ďalšia akcia, sprcha, akcia... Film je tak do určitej miery epizodický a kladie vysoký nárok na diváka. Nejde o príťažlivú mágiu, neustále vás lákajúcu do svojho vnútra. Buď ste ním pohltení, alebo vás od seba odkopne a budete ho vnímať ako čosi chladné, dlhé a nudné. Je možné, že tak ako ja budete vnímať film ako príliš dlhý aj napriek tomu, že sa vám bude páčiť. Posledných dvadsať minút som sa nemohol zbaviť dojmu, že mi autori povedali všetko a nevedia ako sa rozlúčiť.
Môže to byť tým, že som úplne nezvládol pomedzie medzi vojnovou drámou s prímesou psychológie a psychologickou drámou s prímesou vojnovej akcie. Na tejto tenkej (červenej) čiare film balansuje celý čas a robí to celkom zámerne a veľmi zručne. Fakt je však ten, že sa mi z toho trochu miešali pocity a chvíľami „hlava“ (je to fakt dobre urobené) a „srdce“ (zaujímajú ma vôbec tí chlapíci v maskáčoch?) bojovali proti sebe.
Z technického hľadiska je Smrť čaká všade veľmi - veľmi dobre urobená práca. Ešte viac ako kamera a strih ma tentoraz zaujal „sound design“. V podstate minimum hudby doplnené ruchmi a rytmikou vytvárajú pocit realistickej surovosti. Prítomnosť zväčša neznámych hercov - najviac priestoru má pochopiteľne Jeremy Renner ako „adrenalínový“ seržant James – rovnako napomáha autenticite zážitku.
Smrť čaká všade je pôsobivé dielo. Ako bude pôsobiť na každého z vás je myslím trochu otázne. Pre mňa to určite nebolo najemotívnejších, alebo najsilnejších stodvadsať minút v kine. Ale som rád, že sa robia takéto filmy.
VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU
The Hurt Locker (USA, 2008, 128 min.) Réžia: Kathryn Bigelow. Scenár: Mark Boal. Kamera: Barry Ackroyd. Strih: Chris Innis, Bob Murawski. Hudba: Marco Beltrami, Buck Sanders. Hrajú: Jeremy Renner, Anthony Mackie, Guy Pearce, Ralph Fiennes, Brian Geraghty, David Morse, Evangeline Lilly
Kathryn Bigelow je nielen exmanželka Jamesa Camerona. Je to žena, ktorá vie skvele režírovať a jej razanciu a priamosť, by jej mohol závidieť nejeden videoklipár, či režisér akčných béčok. So svojím štábom dokázala skutočne pozoruhodnú vec. V neľahkých podmienkach spojila skutočné zážitky novinára z vojny s fikciou tak, aby vytvorila vojenskú drámu rozhodne nezapadajúcu pieskom všednosti. Je pravda, že pri jej pozeraní som si okamžite spomenul na Black Hawk Down a na Čatu. Napriek určitým spoločným znakom ide v skutočnosti o úplne osobitný a vlastný spôsob spracovania vojnovej témy. Toto je film o závislosti na vojne, o tom, ako sa človek (ne)dokáže vyrovnať s extrémnym napätím.
Dejová osnova filmu je pomerne jednoduchá. Sledujeme malý team pyrotechnikov kdesi v Iraku likvidujúci bomby. Samotná vojna a širšie súvislosti nehrajú žiadnu úlohu, dôležité je, že trojica na sebe životne závislých ľudí sa rozrástla o nového člena. A tak ako na ulici (prípadne v mŕtvom dieťati alebo v aute) tikajú bomby, ktoré treba zneškodniť, aj v tejto partii rastie napätie. Nový člen partie je totiž macher na bomby, ale lúzer v tímovej práci. Otázka znie: Neváži si život? Nechá jedného dňa zomrieť seba aj svojich parťákov? Alebo? Otázky aj odpovede sa vynárajú postupne, kladú sa akosi samovoľne. Napriek tomu, že film rozhodne nie je akčný, takmer neustále sa ocitáme v akcii.
Surovosť témy sa akoby odzrkadľuje aj v schéme príbehu. Akcia, krátky rozhovor po nej, ďalšia akcia, sprcha, akcia... Film je tak do určitej miery epizodický a kladie vysoký nárok na diváka. Nejde o príťažlivú mágiu, neustále vás lákajúcu do svojho vnútra. Buď ste ním pohltení, alebo vás od seba odkopne a budete ho vnímať ako čosi chladné, dlhé a nudné. Je možné, že tak ako ja budete vnímať film ako príliš dlhý aj napriek tomu, že sa vám bude páčiť. Posledných dvadsať minút som sa nemohol zbaviť dojmu, že mi autori povedali všetko a nevedia ako sa rozlúčiť.
Môže to byť tým, že som úplne nezvládol pomedzie medzi vojnovou drámou s prímesou psychológie a psychologickou drámou s prímesou vojnovej akcie. Na tejto tenkej (červenej) čiare film balansuje celý čas a robí to celkom zámerne a veľmi zručne. Fakt je však ten, že sa mi z toho trochu miešali pocity a chvíľami „hlava“ (je to fakt dobre urobené) a „srdce“ (zaujímajú ma vôbec tí chlapíci v maskáčoch?) bojovali proti sebe.
Z technického hľadiska je Smrť čaká všade veľmi - veľmi dobre urobená práca. Ešte viac ako kamera a strih ma tentoraz zaujal „sound design“. V podstate minimum hudby doplnené ruchmi a rytmikou vytvárajú pocit realistickej surovosti. Prítomnosť zväčša neznámych hercov - najviac priestoru má pochopiteľne Jeremy Renner ako „adrenalínový“ seržant James – rovnako napomáha autenticite zážitku.
Smrť čaká všade je pôsobivé dielo. Ako bude pôsobiť na každého z vás je myslím trochu otázne. Pre mňa to určite nebolo najemotívnejších, alebo najsilnejších stodvadsať minút v kine. Ale som rád, že sa robia takéto filmy.
VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU
The Hurt Locker (USA, 2008, 128 min.) Réžia: Kathryn Bigelow. Scenár: Mark Boal. Kamera: Barry Ackroyd. Strih: Chris Innis, Bob Murawski. Hudba: Marco Beltrami, Buck Sanders. Hrajú: Jeremy Renner, Anthony Mackie, Guy Pearce, Ralph Fiennes, Brian Geraghty, David Morse, Evangeline Lilly
Smrť čaká všade
Autor: Vladimír Kurek
Zdroj: Kinema