Skúste si na chvíľu zavrieť oči... Zrazu vás nečakane pohltí tma. Svet zvukov a vôní vám otvorí novú dimenziu vnímania. Dimenziu v ktorej sú hrdinovia filmu Slepé lásky od svojho narodenia.

Film debutujúceho Juraja Lehotského patrí medzi ďalšie vynikajúce diela slovenskej dokumentaristiky, ktorá jednoznačne patrí k tomu najlepšiemu z oblasti domácej audiovízie. Po originálnom pohľade na globalizáciu v Iných svetoch (2006) a štylizovane spomienkových 66 sezónach (2004) prišiel netradičný pohľad do univerza slepých ľudí a ich vnímania okolitého sveta. Neľahká filmárska úloha zachytiť životné cesty, sny a názory skutočných nevidomých a pritom neskĺznuť k lacnému diváckemu vydieraniu sa v tomto prípade vydarila. Aj vďaka tomu sú príbehy štvorice hlavných hrdinov a ich okolia prirodzené, uveriteľné a bez preháňania ľudsky krásne.


Vnútorným vláknom spájajúcim jednotlivé príbehy je láska a imaginácia vo svojich rôznorodých podobách. Či už ide o lásku partnerskú, mileneckú, lásku k dieťaťu, či lásku dievčaťa k neznámemu chlapcovi skrytému za písmenkami internetovej diskusie. Mohlo by sa zdať, že sny a predstavy slepých postáv príbehov sú úplne odlišné od tých našich – vidiacich ľudí. V skutočnosti sú úplne rovnaké. Dokonca, často vidíme menej, ako naši hendikepovaní hrdinovia. Vďaka zvolenej filmovej forme, práce s nehercami, premysleným kamerovým kompozíciám a nečakanej animovanej sekvencii, vnikáme do krátkych, ale o to silnejších životných okamihov. Stávame sa súčasťou rozprávkového sveta zvukov a hudby, úprimného boja za lásku, túžob po darovaní života a prežitia prvého zamilovania. To všetko v šikovných scenáristických a dramaturgických líniach. 
Slepé lásky predstavujú odkryté duše nevidiacich v zaujímavom vizuálne hudobnom spracovaní, ktoré na jednej strane jasne vytvára celkovú náladu snímku a zároveň je originálnym preniknutím do nepoznaného a citlivého sveta. Myslím, že nikdy pred tým som nepocítil tak čistú a otvorenú snahu o zobrazenie skutočných životov telesne postihnutých ľudí, bez snahy o preafektovanú ľútosť a zbytočný pátos.
Režisér Juraj Lehotský v jednom rozhovore uviedol, že spolu s producentmi a známymi dokumentaristami Markom Škopom, Jankom Melišom a scenáristom Marekom Leščákom tvoria takú kamarátsku filmovú družinu. Bodaj by ich bolo na Slovensku viac. Družiny totiž opäť potrebujeme ako soľ ...
Slepé lásky (Slovensko, 2007) Réžia: Juraj Lehotský. Scenár: Juraj Lehotský, Marek Leščák. Kamera: Juraj Chlpík. Námet: Juraj Lehotský. Hrajú: Miro Daniel, Monika Brabcová, Peter Kolesár, Elena Szarasová a ďalší


Rozhovor s Jurajom Lehotským – režisérom filmu
Prečo práve film o slepých ľuďoch? Mali ste pred jeho prípravou jasnú predstavu filmovej koncepcie a vytipovaných konkrétnych ľudí? Nébali ste sa skĺznutia k sentimentalite a pátosu ku ktorým téma nabáda?
Téma o slepých ľuďoch vznikla predovšetkým z veľkej túžby spoznať a precítiť ich pohľad na svet. Prvotná predstava bola určitým spôsobom vysnívaná nemala reálne základy... reálnych ľudí. Túžil som nakrútiť príbeh nevidomého dievčaťa z mestskej periférie, ktorá každý deň cestuje do mesta, niekde... možno v autobuse na diaľku spoznáva muža do ktorého sa zaľúbi. Kládol som si otázku ako sa dokáže zamilovať nevidomá... kde sa skrýva tá jej podstata lásky. Neskôr som však začal hľadať skutočných ľudí s ich vlastnými príbehmi. Veľa vecí sa vykreslilo inak, ale podstata a mnohé moje túžby sa naplnili. Skĺznuť do určitého sentimentu je vždy možné, ale nie je to môj štýl. Netúžim aby sme niekoho vo filme ľutovali... určite takúto polohu nevidomí nepotrebujú, sú taký ako my, dokážu žiť veselé aj smutnejšie životy. V tom sa vôbec od nich nelíšime... možno však majú život niekedy trochu ťažší. Veľakrát sú však dosť silní a dokážu život zvládať lepšie, možno krajšie ako my.
Uvažujete o príprave projekcii Slepých lások pre slepých ľudí (princíp hlasového sprievodu predstavujúceho udalosti zobrazované vizuálne)?
Už na slávnostnej premiére by sme nevidomým protagonistom radi odpremietali film s hlasovým popisom filmu. Veľmi sa tešíme skutočnosti že popis filmu nahovorila pani Milka Vášáryová v réžii Karola Trnku. Takže sa nevidomí diváci môžu tešiť na príjemný filmový zážitok.
Plánuje sa uvedenie Slepých lások vo verejnoprávnej televízii?
Po ukončení slovenskej kinodistribúcie by sme radi uviedli film aj do televízie.
Slovenský dokument má veľmi silnú pozíciu v priestore domácej audiovízie. Pripravujete už ďalší projekt?
Určite, už sa teším na ďalší film, ktorý by som rád opäť písal s Marekom Leščákom. Tému pomaly dávame dokopy a už sa teším na mojich nových filmových hrdinov.
Text bol publikovaný v týždenníku .týždeň