Francúzsky Top Gun. Vážnejšie Taxi vo vzduchu. Akčná capina 21. storočia mienená prekvapivo vážne. Začína akcia v oblakoch...

Inšpirácia Hollywoodom je pri Francúzoch neuveriteľná. Už-už sa zdalo, že si nakrútia pár filmov, ktorými sa postavia komerčne na nohy a snáď sa pokúsia o trošku invencie na starom kontinente, ale opak je pravdou. Nebyť iného jazyka, rozdiel vo filmoch z krajiny galského kohúta a americkej video či béčkovej produkcie, by ste rozoznávali len veľmi ťažko. Sky Fighters vám môžu slúžiť ako názorný príklad...
Dvaja najlepší kamaráti Antoine a Sebastien makajú v letectve a pred sebou mali ďalší obyčajný let, pri ktorom si radi zašantia. Ale zo štandardného letu sa vykľula akčnejšia misia s ukradnutou stíhačkou. Holt, nie vždy sa vám podarí mať všetky lietadlá na dosah a keď je na leteckej prehliadke „čorknutý“ Mirrage 2000, inak superstíhačka budúcnosti, a ten sa zrazu nastaví tak, že chce pomaly zneškodňovať sídla nevinných Francúzov či Európanov, je zle. Nepriateľ v ukradnutom lietadle nekomunikuje, ba čo viac, začína tasiť zbrane na dvojicu chrabrých hrdinov, takže musí nasledovať správna voľba a záchrana životov. Lenže jeden chýbajúci stroj je iba začiatkom, na scéne sa objavuje francúzska tajná služba, ktorá dáva jednému z hrdinov šancu preniknúť do svojich čarov a začať hrať dvojakú rolu za armádu i tajných. Táto služba však prostredníctvom svojich zamestnancov v úlohe pilotov kradne vládne mašiny a chce s nimi páchať rôzne zločiny. A naši hrdinovia ju chcú odhaliť, a tak hrajú na dvojitú nôtu...


Alebo je to úplne inak a v rámci tohto francúzskeho gulášu, mi pár barličiek uniklo, za čo sa ospravedlňujem. Fakt je, že Francúzi sa začínajú púšťať do neuveriteľných akčných látok a výsledkom sú dosť bláznivé kúsky, ktoré sa však postupne vymykajú realite viac, ako by bežný akčný film uniesol. Zatiaľ, čo na zemi si môžete dovoliť rozličné kúsky, vo vzduchu sa predsa len treba riadiť určitými limitmi. Ale tvorcovia na to zvysoka kašlú a strihli si film podľa svojho gusta v štýle „to čo nakrútili pred dvadsiatimi rokmi Američania, to urobíme teraz my ešte explozívnejšie“. Výsledkom je neuveriteľná kombinácia Top Gunu, nedávnej trojky zo série Rýchlo a zbesilo a mne osobne prvých dvadsať minút náramne pripomínalo atmosférou i začiatočnou zápletkou aj minuloročný hyperprepadák Stealth (v našich kinách nakoniec neuvedený). Ako sami vidíte, už táto kombinácia v jednom súvetí vydá na poriadny miš-maš, a na plátne je to ešte horšie.
Zatiaľ čo pri trilógii Taxi držal nad sériou aké-také opraty Luc Besson, pri Sky Fighters dostal Gérard Pirés voľnú ruku a to veru nemal. Či na zemi alebo vo vzduchu, to je úplne jedno, dvojica hrdinov má absolútny prístup k svojim mašinám a keď treba ísť do akcie, neštartujú iba fáro pred svojím barákom a rovno trielia do hangáru za svojou stíhačkou. He, vo Francúzsku je to v armáde také jednoduché? Asi áno. Dvojica hrdinov je však biedne nevýrazná, hoci príbeh sa nám ich snaží ukázať v čo najlepšom svetle (a k tomu si dopomáha aj občas dobrou kamerou). A po vzore Stealth im neváha hodiť aj nejakú tú slečnu do diania, nech sa pekne pomieša estrogén s testosterónom. Ale beda, nečaká vás žiadna Jessica Biel, ale tuctová Európanka, ktorá tu nikoho tak ľahko neoslní.
OK, čert ber nerealistický scenár a ultrahrdinov s ich sexuálnymi záujmami, všetci tu predsa pôjdu na úžasné letecké súboje, nie? Iste, ale po úvodných titulkoch a prvej akcii s ukradnutým lietadlom sa tu nebezpečne klesá nadol a prichádza dosť nudná polhodina, v ktorej sa veľa hovorí a dosť málo koná. Je to škoda, pretože prvých dvadsať minút ukazuje film slušné letecké zábery, efektnú kameru a celkom dobrú akciu, ktorá by tento film vytiahla aspoň na priemernú hranicu. Je však zrejmé, že bojovníci v oblakoch v tomto tempe nemôžu vydržať celých 100 minút, takže nasleduje pozemná nuda. A to je zle! Hoci sa hrdinova vrátia späť do akcie ešte niekoľkokrát, už to nebude nikdy taká pekná filmová robota, ako v úvode a čoraz častejšie sa budete pozerať na zívajúce intermezzá na zemi a obyčajné pokusy o akciu vo vzduchu. Hlavný faktor, t.j. lietadielka upútajúce najmä mužských divákov sa nečakane rýchlo opozerajú!


Osobne som tomuto filmu dával šancu a vzhliadal naň s nádejou, že rovnaký scenárista a kus tímu previedli na plátno komiks Michel Vaillant pred dvomi rokmi. Bol to slušný letný film s výbornou kamerou a neuveriteľnými zábermi na oblohu a dynamické preteky. V kútiku duše som čakal niečo podobné, len vo vzduchu a s militantnou zápletkou. Ale márna lásky snaha, Sky Fighters takú ľahkosť neobsahujú a tam, kde mal Michel Vaillant príťažlivú vizuálnu stránku, tam sa tlačí obyčajná séria záberov na oceľové stroje a ich chrabrých pilotov.
A to je všetko, milí akční nadšenci! Ako hodnotiť? Nízko. Ba čo viac, s odstupom času ľutujem, že taká Tokijská jazda nedostala ešte jeden bodík navyše, pretože hodnotiť rovnakými tromi hviezdičkami túto Akciu v oblakoch, je čiastočne prehreškom proti sebe. Ale inak to nejde! Ruky preč od lístka do kina, milovníci oblohy nech počkajú na DVD a ostatní nech si radšej pozrú dvadsaťročnú klasiku. Top Gun pre novú generáciu?! Ani omylom!
Les Chevaliers du ciel (Francúzsko, 2005, 102 min.) Réžia: Gérard Pirès. Scenár: Gilles Malençon. Kamera: Pascal Lebegue. Hudba: Chris Corner. Hrajú: Benoit Magimel, Clovis Cornillac, Géraldine Pailhas, Alice Taglioni, Philippe Torreton, Jean-Baptiste Puech, Christophe Reymond, Fiona Curzon