Bola to taká nešťastná a hlúpa náhoda. Romeo mal odviezť dcéru do školy, ponáhľal sa však za milenkou a tak Elizu vysadil kúsok opodiaľ. Ešte si u milenky ani nestihne vyzliecť nohavice a zvoní mu telefón – dcéru počas chôdze skratkou cez stavenisko ktosi prepadol a pokúsil sa znásilniť.

Ako to už v živote chodí, nešťastia na seba zvyknú priam čarovne nabaľovať. A inak to nebude ani v prípade Romea. Čary by ste však v najnovšej snímke Cristiana Mungiu hľadali márne – hrdina Skúšky dospelosti si za svoje trápenia môže sám, hoci je aj za každou z jeho chýb ukrytý ten najšľachetnejší zámer. Skúška dospelosti je názornou ukážkou, že na to, aby sa človek zrútil z vlastného piedestálu, stačí jediný chybný krôčik...
Život sa k Elize nezachoval fér. Premiantku s veľkými ambíciami museli prepadnúť práve teraz, keď má zložiť maturitné skúšky - to jediné čo ju delí od získania prestížneho štipendia na anglickej univerzite... So zlomenou rukou aj dušou, no k skúškam ísť musí, zavelí hlava rodiny. Takáto šanca na lepší život ďaleko od spiatočníckeho a skorumpovaného Rumunska sa predsa nezahadzuje! Eliza je však rozrušená a hneď prvú skúšku pokazí.
KINEMAVIDEO4090.
Jej žiarivá budúcnosť odrazu visí na vlásku a táto nespravodlivosť sa pre lekára stáva kritickou životnou križovatkou. Dopustí, aby sa takáto náhodná krivda podpísala na osude jeho jedinej ratolesti? Alebo sa vydá cestou, ktorú práve on vždy zo všetkých najhlasnejšie odsudzoval – cestou rodinkárstva, podvodu a korupcie?
Oceňovaný rumunský filmár Cristian Mungiu (4 mesiace, 3 týždne a 2 dni) nám predstavuje ďalšieho zo svojich brilantne autentických hrdinov, zasadených do reality spoločenských neduhov. Neduhov, na ktoré sme si už tak zvykli, že sa nad nimi (nebyť práve takýchto filmov) hádam už ani nepozastavujeme. Romeo sa počíta medzi modernú rumunskú inteligenciu, vyznáva „európske hodnoty“, verí v česť, vzdelanie a spravodlivosť a dôsledne k tomu vedie aj svoju dospievajúcu dcéru. Pohŕda skazenosťou spoločnosti, ktorej je súčasťou.

V konečnom dôsledku je však pripravený bojovať práve jej najtypickejšími zbraňami, aby dosiahol to, čo považuje za najlepšie pre vlastnú dcéru. A tak sa začne stará známa pesnička - lekár pozná policajta, policajt zas funkcionára, ktorý by potreboval lekára. Ten zariadi to, ten zas ono a nepotrvá dlho, kým sa Romeo ocitne až po uši zapletený v úslužných službičkách na hranici zákona.
Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Len o to tu ale, samozrejme, nejde. Cristian Mungiu svoj osobitý rozprávačský štýl síce plne zamestnáva konkrétnymi patáliami konkrétneho človeka, no v skutočnosti cezeň nastavuje krištáľovo čisté zrkadlo celej súčasnej rumunskej spoločnosti. A, povedzme si pravdu, nie len rumunskej – takýto príbeh by sa predsa pokojne mohol sú všetkými jeho detailmi a nuansami odohrávať aj na Slovensku.
Romeo je vlastne univerzálny zástupca širokého zástupu vzdelaných, rozhľadených a kritických, no zároveň zatrpknutých a zúfalo nečinných mužov a žien - (nie len) z Východnej Európy, (nie len) stredného veku. Nadávajú na spoločnosť, z ktorej sami vzišli a pritom sa zožierajú vedomím, že sami nikdy nespravili nič preto, aby ju zmenili. V kritickej situácii, napokon, urobia presne to, čo iným najviac vyčítajú – „...inak to predsa v tejto hnilej spoločnosti nejde...“,“...prečo by na to mali doplatiť práve moje deti...“, „...dôležitejší, než cesta je nakoniec aj tak cieľ...“. Je to tak trochu bludný kruh a pri sledovaní Skúšky dospelosti sa možno zbadáte pri sebareflexii, že doň aspoň drobným dielom tu a tam prispievate tiež.

Pokiaľ ide o myšlienku, jej zrozumiteľnosť, naliehavosť a odkomunikovanie smerom k divákovi, je Skúška dospelosti naozaj stopercentná. A režisérovi len ťažko čosi vyčítať aj po formálnej stránke – napriek tomu, že ide o pomerne komorný a možno až sucho realistický príbeh s dvojhodinovou stopážou, Skúška dospelosti je vysoko pozerateľnou záležitosťou aj pre diváka, ktorý si na nejaký „art“ príliš nepotrpí.
Mungiu to dosiahol najmä prešperkovaním deja drobnými, naoko nepodstatnými, no divácky veľmi vďačnými epizódkami – rozbité okno na dome i aute, nehoda na ceste, kritická situácia u babičky atď.  Je to pomerne nenápadný, no univerzálne aktuálny film, ktorý je ďalším potvrdením nie len filmárskeho, ale aj pozorovateľského talentu svojho tvorcu.
Bacaulerat (Belgicko / Francúzsko / Rumunsko, 2016, 128 min.)Réžia: Cristian Mungiu. Scenár: Cristian Mungiu. Hrajú: Adrian Titieni, Maria Drăguș. Lia Bugnar, Mălina Manovici