O francúzskej komédii Skorosestry som pred premietaním takmer nič nevedela. Rozhodla som sa tak naschvál. Stačilo mi niekoľko obrázkov, desať sekúnd z traileru a moje pocity boli zmiešané. Nechcela som ale súdiť. Musím mať otvorenú myseľ. No nie?

Premiéra sa konala v multiplexe, kde som opäť zavítala po piatich rokoch. Priznám sa, myslela som si, že ľudia do kina prestali chodiť, a preto je nás na artfestoch tak málo. Pirátčia, hovorila som si. Nemohla som sa viac mýliť. Naposledy som videla podobne preplnenú kinosálu na premiére Harryho Pottera. Tiež v multiplexe. Mala som sedemnásť.
Po tých rokoch som akosi mylne predpokladala, že na komédie sa do kina uprostred týždňa predsa nechodí. Ľudia pracujú, nemajú čas. No nie? No nie. Ani len miesto som si nevedela nájsť. Nasledoval superpatetický úvod, kde som sa dozvedela, že táto – mimochodom francúzska – komédia bude premietaná v českom dabingu. Takže si to rozhodne užijeme, ako prízvukoval uvádzajúci. Občas som naozaj nevedela, či sú jeho hlášky mienené ironicky alebo vážne.
KINEMAVIDEO4778.
Myslela som, že na dabing sa rezignovalo. Alebo ho aspoň zakázali. Očividne nie. Aspoňže je český. Film s dabingom som naposledy videla... Pred desiatimi rokmi? Telku predsa nepozerám. Také však Skorosestry boli. Stačí si zapnúť akýkoľvek kanál poobede uprostred týždňa a dostanete rovnakú dávku kvality ako za iks eur na borymóloskom plátne.
Dovoľte mi krátky úvod o hlavnej zápletke snímky. Stretnú sa tri úplne odlišné sestry, ktoré o sebe nič nevedia. Po svojom záletníckom otcovi zdedia luxusný byt. No všetko nie je také jednoduché. Každá vyznáva iné hodnoty, žije vlastným životom. Miešajú sa tu rasy i náboženstvá.

Po prvej polhodine som bola rozhodnutá odísť. Jedno predpotopné klišé striedalo druhé. A čo bolo najhoršie, obecenstvo sa na tejto akožezábave rozhodlo smiať! Čo je vtipné na prdení po vykonaní zákroku kolonoskopie?
A tak som hneď v úvodných minútach nadvihla obočie a tvár mi zostala v tejto polohe nasledujúcich tridsaťtri minút. Ale aby som len nepridávala olej do ohňa... Zopár hodnotných minút sa v tomto odpade našlo. Naozaj spochybňuješ, čo sa stalo jedenásteho septembra? Pýta sa učiteľka svojho žiaka. Aj takto nenápadne sa dá bojovať s dezinformáciami.
Vcelku hodnotná je aj snaha o nájdenie akéhosi kompromisu medzi troma odlišnými dievčatami. Napriek tomu, že si v istých veciach neporozumejú nikdy, snažia sa o vzájomné porozumenie.

Tam ale pokus o filmové posolstvo končí. Režiséri  Saphia Azzeddine, François-Régis Jeanne sú naladení podobne ako samotný film. Robia povrchné šplechy bez hlbšieho významu. Načo aj? Očividne im to zarába. Obecenstvo na dve hoďky vypne, ešte sa aj zasmeje, pani vedľa mňa – na moje zhrozenie – pustila zopár sĺz.
No a my ostatní? Sedíme v utrpení na kreslách, každých pätnásť minút sledujeme čas a po viac ako hodine to jednoducho vzdáme. A ak to chcete vydržať bez ujmy na zdraví, zostáva vám jediné. Nepremýšľať a pozerať sa na pekné baby, ako aj poznamenal sám uvádzajúci.
A ak Skorosestry vidieť nemusíte, odložte si peniaze na niečo rozumnejšie.
Demi-sœurs (Francúzsko, 2018, 93 min.)Réžia: Saphia Azzeddine, François-Régis Jeanne. Scenár: Saphia Azzeddine, François-Régis Jeanne. Hrajú: Sabrina Ouazani, Ouidad Elma, Alice David, Patrick Chesnais, Charlotte Gabris, Tiphaine Daviot...