Julius Ševčík pred dvomi rokmi pri Masarykovi schopne dokázal, že vie točiť veľké filmy a na plátna prináša luxusne natočené príbehy za obrovský rozpočet. Viedol hercov, výborne zachytil dobovosť, mal kvalitnú historickú atmosféru a v kine sa rozhodne jeho film nestratil. Povzbudený tým úspechom sa vrhol na ďalšiu látku previazanú s dobou minulou – a zaumienil si, že vytvorí historickú melodrámu zameranú na jednu vilu a jej ústrednú sklenenú izbu, ktorá priebežne strieda majiteľov.

Vzniká na konci nad Brnom na objednávku pre známeho architekta von Abta. Vilu financuje a bude v nej bývať manželský pár Viktor a Liesel Landauerovci. Liesel rodí deti, spočiatku sú tu v 30. rokoch 20. storočia šťastní, ale potom prídu prvé rany. Viktorov židovský pôvod vrhá tieň na spokojný život a hrozí, že budú musieť odísť. Navyše si Viktor začne pomer s mladou Katou, ktorú prichýlili u seba v dome. Kamarátstvo s Hanou jej pomáha prekonať náročné chvíle, no príde čas, kedy Landauerovci musia emigrovať a Hana s manželom Oskarom ostávajú v Brne. Hanu to neustále ťahá do sklenenej izby vo vile a naďalej píše listy Liesel vo viere, že raz sa spolu opäť stretnú a budú šťastne žiť...
KINEMAVIDEO4879.
Načrtnúť dej Sklenenej izby je celkom náročná úloha, pretože pokiaľ nechcete vyzradiť veľa (a to veru nie), neostáva vám veľa možností, iba nadhodiť poltucet postáv, medzi ktorými vznikajú a chradnú rôzne typy vzťahov vrátane ľúbostných. A napriek tomu je Ševčíkova novinka neuveriteľne chladný film, kde sa aj vybrané milostné scény utopia v strojenom pohľade bez štipky nehy.
Na papieri mali pritom všetci zúčastnení dobrý potenciál: manželské páry prichádzajúce o kusy šťastia vzhľadom na prítomnosť iných postáv, ktoré ho zamotávajú. Zvyšujúci sa tlak na tajné pletky mužov a žien, ktoré môžu ústiť do nelogických situácií a napokon aj celkové dianie v spoločnosti, kde sa zmráka nad prvou Československou republikou. To sú všetko náročné témy, ktoré chce Ševčík pokryť. Zároveň sa chce ešte venovať aj viac ako iba kamarátskemu vzťahu dvoch žien, Liesel a Hanou.

Lenže čím dlhšie sledujete dianie a uvedomíte si relatívne rýchle strihy (dajú sa odpozorovať hneď na rapídnom starnutí detí, ktoré z kočíka i náručia zrazu už veselo behajú po tráve pod domom), tým viac pochopíte, že v centre pozornosti nie sú ani tak ľudia a vzťahy, ale samotný dom a ústredný priestor, kde dominuje titulná sklenená izba a udalosti v nej. Ševčík ňou nie je posadnutý ako niektoré hrdinky, čo sa k nej neustále utiekajú, ale venuje jej obrovský priestor aj na úkor ľudí.
Na druhej strane je škoda, že samotnú izbu si toľko neužijeme. Kamera Martina Štrbu je fantastická, no chýba viac záberov na vychutnanie priestoru, jeho prípravu i stavbu. Karel Roden ako architekt síce dostane v prvej štvrtine solídnu úlohu, nevyťaží z nej takmer nič esenciálne. Že napokon zohrá väčšiu rolu v živote hrdinky, vytušíme, veľa z nej nevidíme. Tým, že sa Sklenená izba snaží zachytiť drámu naprieč tromi či štyrmi dekádami, pôsobí často až útržkovito. Hrdinky si píšu listy, deti im rýchlo rastú, až sme zrazu na inom mieste (chvíľu na švajčiarskom jazere, potom je to už asi iná metropola).

Po čase pochopíme, že mužskí predstavitelia hrajú skôr druhé husle (vrátane fatálnych či neverných manželov), dej sa bude u ľudí sústrediť na dve kamarátky Hanu a Liesel. Sporadicky snímané lesbické scény v nikom zrejme nevyvolajú pohoršenie, sú skôr toporne natočené a z veľkej časti môže kritika smerovať na herecké výkony. Žiaľ, Hanna Alstrom svoju Liesel nevie uchopiť poriadne a je skôr za tú peknú, milú, trpiacu dámu.
Väčšie bremeno padá na plecia Carice van Houten, ktorá je prvej časti dosť uveriteľná, no neskôr sa iba potáca medzi jednotlivými situáciami bez hlbšieho vysvetlenia. Chceme jej veriť, že to má ťažké, najmä pri krutom režime i nutnosti vychovávať syna v krutých podmienkach – ale v roli manželky či milenky nie je príliš presvedčivá. Žiaľ, veľa bodov a sklamanie z výsledného filmu pramení skrátka z herečiek – tu casting neboduje.

Formálna stránka filmu a plné sústredenie sa na izbu má zmysel, vyvrcholí dobrou finálnou scénou. Veľká časť stopáže nám ukazuje, že zatiaľ čo kameraman sa vyžíva a dobovosť je zachytená výborne, slabší herci majú problémy s náročnými útržkovitými scénami, ktoré netvoria pútavú mozaiku. Kopa scén i motívov odíde do stratena, niektoré sú ledabolo naznačené (1968) a ako celok film nezaberá.
Sklenená izba (ČR/SR, 2019, 104 min.)Réžia: Julius Ševčík. Hrajú: Carice van Houten, Hanna Alström či Claes Bang, Alexandra Borbély, Roland Møller, Karel Roden, Martin Hofmann, Karel Dobrý, Zuzana Fialová...