Spod pláštika obľúbenej sirotčinecko-hororovej témy vykukla mrazivá Sirota (Orphan, 2009). Hoci ide o americko-kanadskú snímku, na svedomí ju má Španiel Jaume Collet-Serra, v ktorého rodnom kraji si už detský domov zopárkrát hlavnú úlohu v horore zahral (El Espinazo del Diablo, 2001, El Orfanato, 2007). Režisér prevažne hudobných klipov sa zviditeľnil v roku 2005 priemernou teenagerskou vyvražďovačkou Múzeum voskových figurín (House of Wax). Tentoraz sa rozhodol použiť štedrú americkú produkciu na tému psychického teroru v intímnejšom prostredí.



Schéma stabilnej rodiny so silným rodinným putom, kyprým rozpočtom a vábnym destinovaním sídla pobytu, dáva tušiť, že skôr či neskôr musí dôjsť vo famílii Johna a Kate Colemanovcov (Peter Sarsgaard a Vera Farmiga) ku katastrofálnemu zvratu. Keďže ich dvom deťom Max a Danielovi (Aryana Engineer a Jimmy Bennet) neprajný osud nadelil mŕtvu sestričku Jessicu, Kate skúša pozostalý materinský cit preniesť na čerstvo osvojenú sirotu Esther (Isabelle Fuhrman). Od sestry Abigail (CCH Pounder) z  Estherinho detského domova Colemanovci dostali len málo informácií o záhadnom, úžasne inteligentom, no akosi predčasne staromódnom dievčatku, ktorého prítomnosť v dome začína narúšať dôveru a vzťahy medzi členmi rodiny.



Podobne ako v Múzeu voskových figurín Serra odhaľuje v Sirote degenerovanú a rokmi v sociálne neprajnom prostredí hnijúcu psychiku človeka, ktorého plody odplaty za doterajší neutešený život zbierajú nič netušiace obete. Zloba Esther je o to mrazivejšia, že ide o útle a na pohľad milé nekonfliktné dievča.
Očakávaniu zlomového momentu však predchádza monotónna expozícia chodu univerzálneho hollywoodskeho rodinného prefabrikátu s melodramatickým odkazom na neblahú udalosť s pôrodom mŕtvej Jess. S príchodom Esther síce vyjde na povrch zopár chmár z minulosti vzťahu Johna a Kate, no nijako prekvapujúco sa ich partnerstvo neštrbí. Hádam len ako učebnicový genderový protiklad sa na budovanie napätia dostávajú do sporu - Katin inštinkt brániť proti Esther vlastné deti a Johnova ľahostajnosť/lenivosť akokoľvek zmysluplne na manželku reagovať, či brať do úvahy možné nebezpečenstvo (vo filme apatickosť postavy miestami až nadpriemerná). Ďalším premysleným výstavbovým prvkom je Maxina čiastočná hluchota, čo takisto nahráva podivnej sestričke do kariet.


Príbeh sa uberá spočiatku nezáživným tempom, kde žáner filmu avizuje kde-tu zjavenie sa postavy na mieste, kde ju nik nečakal, s premršteným zvukovým efektom. Všetkými to v kine trhne a potom zasa dlho nič. Na scénu prichádza Esther a je jasné, že tie doterajšie kulisy konečne našli svoje opodstatnenie. Rozohráva sa drsná detská škola života (najmä pre Max), v ktorej Isabelle Fuhrman prebodáva pohľadom a herecky exceluje. Odhaľovanie stôp z Estherinej minulosti vedie k prekvapivej pointe, no tú už pokojne môžeme prijať s úškrnom, veď ten podstatný horor sme si odpozerali. Záver síce vysvetlí mnohé, ale vzápätí skĺzava do obohranej finálovej platne naháňačkového typu, pričom nad slnko jasný výsledok, už nikoho nezaujíma.
Orphan (USA / Kanada, 2009, 123 min.) Réžia: Jaume Collet-Serra. Námet: Alex Mace. Scenár: David Leslie Johnson. Kamera: Jeff Cutter. Strih: Timothy Alverson. Hudba: John Ottman. Hrajú: Vera Farmiga, Peter Sarsgaard, Isabelle Fuhrman, CCH Pounder, Jimmy Bennett, Margo Martindale, Karel Roden