Beatrice a Donatella by asi ani nemohli byť rozdielnejšie. Beatrice pochádza z bohatého rodu, je manželkou prominentného právnika a jej predstava o šťastí, to sú „elegantné obrusy, dobré víno v krištáľových pohároch a vľúdni ľudia“. Donatella je, naopak, dcérou skrachovaného hudobníka a prospechárskej opatrovateľky, ktorej telo pokrýva more tetovaní a dušu šrámy z temnej minulosti barovej tanečnice. A predsa majú tieto dve ženy spoločného oveľa viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ich cesty sa, totiž, pretnú v pokrokovej psychiatrickej liečebni, ktorá je ich jedinou šancou na život mimo väzenských múrov.

Životné príbehy Beatrice a Donatelly sa vo filme Šialene šťastná odkrývajú až postupne a tvoria tak jeden z hlavných zdrojov napätia a gradácie, preto ich radšej do detailov rozpitvávať nebudeme. V kocke - obe ženy sú po celý svoj život sužované duševnými problémami, ktoré im ruinujú vzťahy a nedovolia správať sa spoľahlivo, zodpovedne a – normálne. Beatrice zakrýva svoj vnútorný boj okázalým velikášstvom – nešetrí historkami o bohatých a slávnych priateľoch, pasuje sa za odborníčku na psychoterapiu aj právo, spolupacientkam predáva po kvapke luxusného parfumu za tabletky. Donatella sa, naopak, uzatvára sama do seba – nevyhľadáva priateľstvá, netúži sa zdôveriť, najradšej by ani nejedla, nepila, nežila. Pred Beatricinou „veľkohubosťou“ sa ale schovať nedokáže a čoskoro medzi nimi začne vznikať hlboké, ale krehké puto.
KINEMAVIDEO4327.
Zdá sa, že vzájomné priateľstvo obom nevyrovnaným ženám môže len prospieť. Všetko sa však zvrtne v okamihu, keď po pracovnej priepustke na neďalekej bylinkovej farme zamieria Beatrice a Donatella na autobusovú zastávku. Začína sa divoký road trip, od ktorého si na začiatku ženy sľubujú len krátke povyrazenie, ale čoskoro v nich prebudí aj nebezpečnú nádej, že by svoje spackané životy predsa len mohli dať opäť dohromady...
Šialene šťastná, to je sladko-trpká talianska komédia Paola Virziho s originálnym a pútavým náhľadom do života žien, ktoré sú rukojemníkmi svojich vlastných démonov. V centre diania stoja dve mimoriadne zaujímavé, ale tiež vynikajúco zahrané postavy. Micaela Ramazzotti vnáša svojim umierneným uboleným prejavom do deja skľučujúcu tajomnosť. Ale skutočnou bombou je Valeria Bruni Tadeschi, ktorá pri stvárnení Beatrice dokonale ustriehla krehkú hranicu medzi exhibicionizmom a vulgárnosťou, dominanciou a ohlušivosťou, expresívnosťou a otravnosťou. Baviť vás bude predovšetkým v prípade, že máte pre taliansku kultúru bonvivánstva špeciálnu slabosť – roztopašne pôžitkárska Beatrice túto náturu vystihuje dokonale a pestro sa meniace interiéry aj exteriéry slnečného Talianska sú jej v tom štýlovou oporou.

Pri vykresľovaní svojich hrdiniek sa film tiež rozumne vyhýba encyklopedickému škatuľkovaniu a klišé, ktoré sa vo filmoch s psychiatrickou tematikou často objavujú. Hoci divák zreteľne chápe ich diagnózy, sú to stále dva jedinečné charaktery, ktorých konanie vychádza zo skutočných ľudských potrieb a nie z menovitého zoznamu patologických indikácií.
Táto organická autenticita sa, žiaľ, vo filme nedostala všade. Divák, napríklad, asi len ťažko bez výhrad prijme prostredie súdom nariadenej liečebne, kde chovanky cez deň bez dozoru putujú okolím a po večeroch upíjajú z vinného sklepa, alebo sa mobilom vyhrážajú sudcom, ktorí ich do ústavu poslali. Rovnako úsmevná (hoci v porovnaní s kinematografickým stereotypom „zlomyseľných bielych plášťov“ aspoň originálna) je predstava lekárov, ktorí sa na výčiny pacientok s násilnou minulosťou len zhovievavo prizerajú, aby im náhodou pred zákonom nejako neprihoršili. Svojim spôsobom však táto „rozprávková“ kulisa dáva postavám ešte väčšiu šancu vyniknúť. Vonkajšie konflikty sú minimálne, tie vnútorné o to viac vidieť aj bez uchyľovania sa k preexponovaným výstupom.

Samotný dej je mozaikou tragikomických situácií, ktorým rytmus udáva vynaliezavá Beatrice, odhodlaná užiť si neplánovanú dovolenku vo veľkom štýle: večere v luxusných reštauráciách, kasína, kluby, nákupy...čo na tom, že nemá ani vo vrecku ani korunu. Stačí mať dostatok drzosti a šialenstva. Pod sebeckou fasádou je však Beatrice aj empatická a dobroprajná, a tak neviazaná zábava postupne ustúpi, keď sa utečenky vydávajú po stopách Donatellinej minulosti. Tu film získava tiež silný sociálny presah a kladie otázky, na ktoré neexistujú jednoznačné odpovede.
Zrátané a podčiarknuté, Šialene šťastná je sviežo a pútavo nakrútený film, v ktorom sa strieda odľahčená zábava s ťažobou ľudského nešťastia bez toho, aby sa vzájomne bili. V detailoch film tu a tam zaškrípe konštruktom či zašuští scenárom, svojim ústredným hrdinkám sa však venuje s  dôkladnosťou, ktorú nejde neoceniť. Niečo z toho, skrátka, ide pod kožu. A príjemne sa na to pozerá.
La pazza gioia (Taliansko, Francúzsko, 2017, 118 min.)Réžia: Paolo Virzi. Scenár: Paolo Virzi, Francesca Archibugi. Hrajú: Anna Galiena, Micaela Ramazzotti, Valeria Bruni Tedeschi, Valentina Carnelutti