Pri druhom celovečernom hranom filme režiséra Johna Camerona Mitchella sa opäť potvrdilo, že nakrúca filmy bez predsudkov, ktoré svojou otvorenosťou dokážu šokovať. Pokiaľ v tom predchádzajúcom pod názvom Hedvig and the Angry Inch (2001) rozprával fiktívny príbeh o mladom chlapcovi z východného Berlína, ktorého snom je koncertovať v Amerike a stať sa ženou, vo filme Shortbus je hlavnou témou milostný život rôzneho spektra ľudí žijúcich v New Yorku. A tak hneď počas úvodných minút filmu máme možnosť sledovať niekoľko foriem intímnych prejavov sexuality, od pohlavného styku až po voyuerizmus.

No aby nedošlo k omylu. Shortbus nie je iba o sexe a nemožno ho zaradiť medzi filmy (ktorých je v poslednom čase viac než dosť), kde sú prejavy sexuality len lákadlom na diváka. Mitchellov film ide viac do hĺbky a s elegantnou ľahkosťou ponúka akúsi štúdiu medziľudských vzťahov, kde sexualita hrá naozaj podstatnú úlohu.
Sofia pracuje ako terapeutka a pomáha riešiť partnerské problémy svojich klientov. Žije spoločne so svojim partnerom v centre New Yorku a zdá sa, že je všetko v poriadku. Až na jeden detail - pri milovaní so svojim partnerom predstiera orgazmus, ktorý doposiaľ v živote nikdy nezažila. Jej milostný vzťah je na pokraji krízy, pretože sa obáva zdôveriť so svojim problémom partnerovi. Pri jednom poradenskom sedení spoznáva pár gayov Jamesa a Jamieho. V slabej chvíli prizná svoje tajomstvo a tak dostáva pozvánku do klubu Shortbus. Sofia vstupuje do tohto prostredia váhavo. No postupne zisťuje, že Shortbus nie je len takým obyčajným klubom. 


Shortbus je z určitého hľadiska "iným filmom", o čom svedčia aj scény pornografického charakteru, v ktorých vystupujú samotné hlavné postavy. No v tomto prípade ich použitie nie je samoúčelné, aj keď ich výskyt hneď v úvode môže určitej skupine divákov spôsobiť mierny šok. Konvenčné zobrazovanie sexuálneho aktu v hranom filme všeobecne, je hneď dvakrát prekročené. Nielen tým, že od mainstreamom preferovaného heterosexuálneho aktu sa tu vyskytuje množstvo iných spôsobov milovania, ale aj spôsobom ich explicitného zobrazenia. Pojatie sexuality je v tomto prípade odlišné. Dalo by sa povedať, že je omnoho viac autentické ako v iných filmoch, v ktorých zväčša dominuje klišé a konvencia. Shortbus funguje ako vhodný príklad, že s rozumom použitá pornografia môže dosahovať estetickú hodnotu a rovnako môže byť aj zdrojom inteligentného humoru.
Už len pre túto otvorenosť a takpovediac iný pohľad je Shortbus výnimočný. No nielen to. Film má bravúrne vystavanú štruktúru rozprávania, aj keď v tomto smere neprináša nič nové. Príbehy postáv sú zobrazené formou paralelnej montáže. Vhodným striedaním pasáží konverzácií a rôznych telesných slastí sa vytvárajú akoby dve navonok odlišné, no vzájomne súvisiace formy medziľudskej komunikácie. Niekedy sa môže zdať, že sa nachádzame na hranici citového vydierania, no v tomto smere sa dá určitá vypočítavosť odpustiť. Ide tu predsa hlavne o ľudské cítenie a empatiu. K čomu dopomáha aj hudobná zložka. Skvele je použitá v úvode, kde sa „predstavia“ hlavné postavy pri svojich najintímnejších činnostiach. Tiež je zastúpená v podobe živých kabaretných vystúpení a v závere znásobuje katarzný účinok. 


Shortbus je v prvom rade založený na dialogóch. Tie sa tu javia ako dôležitá zložka pri riešení osobných problémov. Cameron Mitchell tiež vyniká zmyslom pre detail a pre farbu, ale nie až v takom „extrémnom“ zmysle ako Almodóvar. Okrem klasického kinofilmu využíva filmové zábery snímané ručnou digitálnou kamerou, ale tiež už spomínanú počítačovú animáciu panorámy New Yorku s „lietajúcou kamerou“. Snímka aj napriek svojej rozmanitosti pôsobí ako kompaktný celok, kde má všetko svoje presne stanovené miesto.  
Pokiaľ pornografiu vôbec nemusíte, je možné, že Shortbus pre vás nebude tou najlepšou voľbou, ako prežiť letný večer. No na druhej strane treba povedať, že je v tomto prípade použitá veľmi rozumne. Obávam sa (aj keď teraz určite stojím na tenkom ľade), že bez explicitného spôsobu zobrazenia sexuality, by film stratil svoje čaro a samotné posolstvo, ľahko vystihnuteľné jedným slovom: tolerancia. Shortbus by tak bol síce skvelým, no len jedným z mnohých podobných filmov, ktoré sa zaoberajú rôznymi prejavmi sexuality a citových záležitostí súčasného mladého človeka. A to by bola škoda.
Shortbus (USA, 2006, 102 min.) Réžia: John Cameron Mitchell. Scenár: John Cameron Mitchell. Kamera: Frank G. DeMarco. Hudba: Yo La Tengo. Hrajú: Sook-Yin Lee,  Paul Dawson, Lindsay Beamish, PJ DeBoy, Raphael Barker, Peter Stickles.