Catherine Zeta-Jones opäť ako silná žena, čo zvládne všetko – deti, džob i fajn suseda.

Niektoré herečky majú šťastie či smolu, že po niekoľkých filmoch zapadnú škatuľke. Romantické zlatíčka. Emancipované panie. Bojovníčky za spravodlivosť či aspoň rodinu. Catherine Zeta-Jones dostala nálepku silnej  samostatnej ženy, ktorá všetko na pohľad zvládne. Potom je otázne, čo sa jej postaví do cesty – iná žena, chlap či neľahká situácia. Alebo všetko dokopy.




 Táto rola jej prischla už v Pasci a postupom času sa dostala aj k romantickým líniám a v nich na chvíľu ostala. Jej Sandy dostane od života košom: zo šťastného manželstva ostanú trosky, teplo bývalého domova vymení za nové mesto a berie si detičky, s ktorými to ako rozvedená matka nebude mať ľahké. Nie je to správna výzva pre ženu, ktorú Catherine vždy hrá?

Určite áno. Otázny je len element, ktorý túto situáciu trošku okorení. Má o 15 rokov menej, je však dostatočne sympatický na to, aby mútil hlavičky slečnám i ženám. Ale skôr tým, ktoré práve získali čerstvý vysokoškolský titul a nie ostrieľaným štyridsiatničkám. No nepodceňujte ženu, ktorej sa taký sused náramne zapáči – najmä keď stráži deti, keď ona ide na rande alebo si s ním po čase nezačnú rozumieť len detváky, ale aj ona...


Sexy 40 je slabo rozohraný titul, prvých 20 minút je ledva príťažlivých. Viete, čo sa stane, dialóg či exekúcia nezaujme. Odhalenie nevery je silené, aj následné gestá. Intro si zaslúži okamžite prestrihať. No nemôžete sa dočkať scén, kedy bude Catherine neskutočne silná, aby ju opantal 25-ročný fičúrik. Lebo my všetci, ktorí sme kedysi randili so staršími (a nielen navyše 15 rokov či iba 15 mesiacov) vieme, že nasleduje kúzelné obdobie, kde sa vekové či iné rozdiely dokážu rýchlo strieť a ostane priateľská až romantická pohoda. Presne k tej sa chceli dostať aj scenáristi, a dobre ju po 20 minútach ju nastolia. Spočiatku to nie je bežná romanca, kde sa plieska citmi, skôr etuda zo života susedov, zbližujúcich sa ľudí, ktorí si potrebujú postrážiť deti či vyplakať sa.
Do životnej kapitoly čerstvo spoznaných ľudí sa začnú nasilu tlačiť dva elementy – humorný, kedy sa musia prestrieť nečakané trápne situácie ako nevydarené rande alebo zvedavé detičky, čo by sa radi predčasne dozvedeli trošku sexuálnej náuky zo sveta dospelých. Zámerne píšem, že ide skôr o snahu, film nie je čistou komédiou. Ani romantikou. Občas mu to sadne, občas ani nie. Je to vzácny príklad, keď sa filmu nepodarila prvá a posledná štvrťhodina, no jeho zvyšok je o dva body lepší. Typický problém, keď máte silný charakter, treba ho posunúť do diania a nejako to ukončiť. S oboma hraničnými bodmi má film problémy.


Ťažko povedať, koľko ich zapríčinil scenárista s režisérom, lebo herecké obsadenie je zvláštne. Catherine samozrejme svoju ženu zvláda, je sebavedomá a titulne sexi, Justin Bartha je len milý dobrák. Chýba medzi nimi potrebná chémia – pritom by mala byť esenciálna.
Vraví sa, že nie je nič horšie, ako keď v romantickej komédii nepasuje ústredná dvojica, no Sexy 40 nie je iba ňou. Ale na to, aby mohla byť čímsi viac, je zase príliš jednotvárna. Catherine svoju silnú ženu už neraz hrala – a lepšie. Tu je to len ďalší priemerný pokus.
The Rebound (USA, 2009, 95 min.) Réžia: Bart Freundlich. Scenár: Bart Freundlich. Kamera: Jonathan Freeman. Strih: Christopher Tellefsen. Hudba: Clint Mansell. Hrajú: Catherine Zeta-Jones, Justin Bartha, John Schneider, Lynn Whitfield, Art Garfunkel, Kate Jennings Grant