Keď niečo pokašľať, tak najlepšie úplne. Toto krédo sa veľmi presne viaže k „veľkým rybám“ stojacim za sériou, ktorá mohla svoju kapitolu uzavrieť so cťou, no vďaka prílišnej chamtivosti jej tvorcov a „nenažranosti“ zo strany amerických divákov (a nielen ich), vznikol ďalší nepotrebný brak. Čo je však hlboko zarážajúce, ani po tomto lapsuse nie je všetkému koniec. Ale o tom neskôr.

Kým sa dostaneme k podrobnejšej analýze faktu, prečo nehľadať inšpiráciu tam, kde už dávno došli nápady, pripomeňme, že na začiatku to bola ešte celkom sranda. Keď sa pred tromi rokmi na plátnach našich kinosál objavila novinka neznámeho chlapca z Malajzie Jamesa Wana, Saw (2004), mnoho ľudí jasalo. Nešlo síce o žiadny priepastný rozdiel v porovnaní s inými kúskami hororového žánru, svoje publikum si však tajomný muž v maske „Jigsaw“ našiel aj v radoch kritikov. Inovačné prvky, zaujímavý dej, potrebná napäťová zložka a nečakané zvraty prilákali do kín množstvo divákov a výsledný rezultát hovorí jasnými číslami. Rozpočet 1 milión dolárov - tržby takmer 103 miliónov. Len blbec by pokračovaniu zavrel dvere. Vznikla dvojka, ktorá opäť prilákala masy divákov (tržby ešte o 41 miliónov vyššie), tentoraz však kvalita dobrovoľne prenechala priestor kvantite. Škoda. Nanešťastie, následné okolnosti a vidina ľahko zarobených peňazí spôsobili to, čoho sa „normálny“ divák obával najviac. Darren Lynn Bousman zasadol na režisérsku stoličku opäť, čo je jasným dôvodom na obavy.


John Pílka (Tobin Bell) vďaka „šikovnému“ scenáru prežil a aj napriek pokročilému štádiu nádoru v hlave, nahráva jednu desivú pásku za druhou. Pripravme sa preto na tisíc krát opakované: „Hra sa začína“. Kým v prvom filme táto magická veta pôsobila mrazivo, nečakajte, že sa aj tentoraz budete nepokojne „hniezdiť“ na sedadle. Otrepané pasáže z prvých dielov sú donekonečna obnovované, vzorový model: ukradni ma, spútaj ma, priprav ma na sadistické pravidlá prežitia, spusti časomieru - už akosi nechcú fungovať. Prvá polovica tohto 107 minútového utrpenia si doslova pýta váš predčasný odchod z kina. Tí odvážlivci, ktorí zotrvajú a odolajú, budú odmenení aspoň zmierlivým stredom filmu, kedy ďeravý scenár ponúka akú takú šancu na prejavenie vašich sympatií. To však netrvá dlho. Plochosť príbehu naberá na trápnosti a preťahovaný záver zaklincuje všetko pozitívne, čo sa doposiaľ odohralo. Vrcholom trápnosti je retroscéna, ktorá bez okolkov prezrádza pointu prvej časti. Smola pre tých divákov, čo sa k sérii dostali až teraz. Naopak, práve občasné flashbacky sú tým, čo v snímke ako tak funguje.
Na smiech vyznievajú aj preafektované výkony hereckých protagonistov - ochotníkov, chybou bolo nechať toľko priestoru Johnovej novej asistentke Amande (Shawnee Smithová), tá by sa mala zamyslieť nad svojou ďalšou kariérou. Autori filmu vsadili všetky karty na vykrádanie predchádzajúcich dielov, pridali niekoľko litrov striekajúcej krvi, ľahko predvídateľnú zápletku a s napätím očakávali reakcie divákov. Tým akosi nevadilo, že vo filme absentuje akákoľvek atmosféra, strach, či napätie, opäť sa nechali hlúpo oblbnúť (niektorí). A keby ste náhodou nevedeli, už tento rok sa dočkáme štvrtého pokračovania a určite sa máme na čo "tešiť".


Tretia medzi-zastávka v zatuchnutých priestoroch opustených budov sa vonkoncom nevydarila. Aj čo i len kúsok skúsenejší divák vie, že návšteva kina bude v tomto prípade stratou času a zbytočne vyhodených peňazí. Saw 3 ako pokračovanie vôbec nefunguje. Keby som mal tretí Saw hodnotiť ako samostatný pokus, k výslednému hodnoteniu si bez rozmýšľania pripíšem dve, tri hviezdičky. Odhliadnuc od tohto faktu, však nemám inú možnosť, ako film úplne potopiť a varovať vás. Ruky preč od aktuálneho „shitu“ roka.
Saw III (USA, 2006, 107 min.) Réžia: Darren Lynn Bousman. Scenár: Leigh Whannell. Kamera: David A. Armstrong. Hudba: Charlie Clouser. Hrajú: Tobin Bell, Shawnee Smith, Angus Macfadyen, Bahar Soomekh, Dina Meyer, Kim Roberts, Donnie Wahlberg