„Z večného mora povstane, zhromaždí vojská na oboch brehoch – brat bude zabíjať brata až do skonania sveta.“ – predpovedá kniha zjavení. Distribútor pre istotu (a šikovne) spresňuje aj dátum príchodu: 6.6.2006. V posledných rokoch sa stalo takmer módou, oživovanie klasických hororov. Remake filmu Omen – prichádza Satan (Richard Donner, 1976), nie je v tomto prípade výnimkou. To, čo ho však povyšuje nad priemer je kvalita spracovania – v porovnaní s ostatnou hororovou produkciou má mierne navrch. Dôvodov je hneď niekoľko.

Remake sa dá nakrútiť viacerými spôsobmi. Najčastejšie využívaným je prenesenie deja a postáv do nového prostredia, prípadne doby. Predpokladom úspechu v tomto prípade je citlivá transformácia. Satan Prichádza rozpráva príbeh Roberta Thorna - synovca amerického prezidenta. Ako spolupracovník veľvyslanca pôsobí v Ríme, kde má jeho žena porodiť dieťa. To zomiera hneď po narodení,  skormútený otec sa rozhodne prijať ponuku a nič netušiacej žene ukáže Damiena – chlapca, ktorému pri pôrode umrela matka. Onedlho sa asistent zhodou tajomných okolností stáva veľvyslancom a je presunutý do Londýna. Damien rastie a okolo sa začínajú diať nevysvetliteľné udalosti. Diablov syn (biologickou matkou bol šakal :) ) sa pokúša získať moc a zničiť ľudské pokolenie. Samozrejme najlepšie je začať od svojich najbližších...


To, aký film v skutočnosti je, sa dá najlepšie opísať pomocou odchýlok od pôvodnej verzie. Najdôležitejšou zmenou je prenesenie príbehu do súčasnosti. Režisér tak získava potrebný priestor pre posunutie rozprávania do tajomna, ktoré dnešné publikum vyžaduje. Ilustruje proroctvo cez teroristický útok na newyorské Dvojičky, Tsunami a pád raketoplánu Columbia. Príchod Damiena sa stáva ich vyústením. Podľa pôvodného proroctva má vzísť diablov syn z politických kruhov, Satan prichádza tak divákovi po miernom uvažovaní poskytuje nový, politický rozmer (kiež by bol spracovaný komplexnejšie). Režisér John Moore sa drží pôvodného scenára - väčšina scén, dokonca aj záberov kopíruje pôvodné. To je v tomto prípadne asi prospešné, nakoľko pôvodný film bol veľmi dobre dramaturgicky vystavaný. Omen dokázal stáť na kvalitných hereckých výkonoch (Gregory Peck, Lee Ramicková), nová inkarnácia si musí pomáhať špeciálnymi efektmi, svetlom a maskami. Pracovať s pôvodnými scénami v novom kabáte, je asi vždy menšou pohromou, ako pokúšať sa ich prerobiť a úplne tým zničiť ducha pôvodného diela. Režisér sa v tomto ohľade pôvodného filmu drží až príliš – prakticky nič tým nekazí, akurát v jeho podaní niektoré scénky vyznievajú značne toporne a predvídateľne.
Devízou klasického Omena bola atmosféra. Príbeh bol stavaný tak, že vytváral pocit postupného napätia a beznádejnosti. Novej verzii sa to darí len z časti. Rozprávanie príbehu cez proroctvo a mystériu prináša aj odlišný divácky zážitok. Satan prichádza nepracuje zo strachom z neznámej sily a stiesnenosti – ponúka skôr rýchle strihy, vizuálnu temnotu a všadeprítomné znamenia. Napätie tu stále je, nevytvára ho však postupná izolácia a strach z neznámeho, ale čisto technické postupy a klasické hororové ľakačky. Z hereckých výkonov prekvapil najmä Pete Postlethwaite, ktorý je dokonca charizmatickejší ako kňaz Brennan z pôvodnej verzie. Mia Farrow sa na rolu pestúnky hodí, veľvyslanec pôsobí primlado a naivne - našťastie sa s tým po úprave scenára dá stotožniť. Najhorší je samotný Damien (Seamus Davey-Fitzpatrick) -  pôsobí ako tuctové malé dieťa, ktoré sa trochu viac mračí. Vlastne ani nemá priestor, aby sa prejavil. Keby sme nevideli pôvodnú verziu filmu, postavy by sa nám javili dobré. Máme však možnosť porovnávať. Aj v tomto prípade je potrebné priznať, že minimálne dva charaktery sú lepšie vybraté a zahraté (fotograf, kňaz). Repliky sú identické s klasickým Omenom – v spojení so súčasnosťou však dodávajú filmu iný rozmer. Dnes by zrejme nefungovalo rozprávanie v štýle starých satanských hororov. Celkový obraz filmu a orientácia príbehu sa teda museli prispôsobiť požiadavkám súčasného diváka. Pre fanúšikov klasických hororov tak zrejme stráca svoje čaro.


Filmu sa po formálnej stránke nedá takmer nič vytknúť – je dobre remeselne zvládnutý, občas prekvapí aj netradičným záberom. Režisér sa vyžíva v efektných spomalených záberoch a farebných symboloch. Kamera robí neustále jazdy po pražských uliciach, ktoré zastupujú Londýn, Rým aj Megiddo neďaleko Jeruzalema. Keď divák prehliadne typické znaky pražskej architektúry, uverí, že je skutočne na uvedených lokáciách. Len škoda, že sa Praha pri záverečných scénach trochu nešťastne prezradí českou tabuľou na budove. Pôvodná hudba bola jednou z najsilnejších stránok filmu – tu tomu tak nie je. Hudba je kvalitná, zimomriavky však privodí až ku koncu filmu. V úvode je zrejme jej účelom zdôrazniť silu americkej rodiny, klasiku cituje len raz. Desivé chorály z pôvodného Omenu sa nekonajú.
Satan prichádza má určite veľa slabých miest. Kto niekedy vyvolával fotografie v tmavej komore, asi ťažko uverí, že sa tam bude fotograf potiť v riflovej bunde, v ktorej trávi takmer celý čas na plátne. Rovnako dojem z filmu mierne kazí aj jedna nepodarená maska (v roku 1976 by sme ju dokázali tolerovať) a pár nelogických scén. Je ale otázne, nakoľko sa tieto dajú v hororovom žánri pokladať za chyby – napríklad bezproblémové odsúvanie ťažkých náhrobných kameňov sa už takmer stalo štandardom. Občas bije do očí predvídateľnosť a stupídnosť...
Napriek výhradám sa jedná o vcelku podarený film, ktorý je skutočne jedným z lepších hororových remakeov. Prispieva k tomu aj to, že režisér sa striktne pridŕžal predlohy a nepodľahol potrebe vylepšovania za každú cenu. Počas filmu som sa rozhodoval medzi šiestimi a siedmimi hviezdičkami – po záverečnej šikovne nakrútenej adrenalínovej jazde autom som sa nakoniec priklonil k sedmičke. Len málokedy sa stáva, že scény z novšej verzie prekonajú pôvodné. Režisér John Moore sa skutočne činil, napriek tomu sa z filmu Satan prichádza nestane kultová záležitosť, ako z jeho predchodcu. Zrejme si ho nepovšimne ani cirkev, ktorá má teraz veľa práce s jedným zle nakrúteným bestsellerom a vyháňanie Satana, na nejaký čas, prestalo byť jej prioritou.
The Omen (USA, 2006, 108 min.) Réžia: John Moore. Scenár: David Seltzer, Dan McDermott. Kamera: Jonathan Sela. Hudba: Marco Beltrami. Hrajú: Mia Farrow, Julia Stiles, Liev Schreiber, David Thawlis