Babe 3 alebo svižný pokus o adaptáciu klasickej americkej detskej knižky?

Šarlotina pavučinka je v USA veľký knižný hit, ktorého sa predali milióny kusov, poznajú ho aspoň tri generácie a dočkal sa už dvoch animovaných filmov. Teraz dostali tvorcovia nápad pustiť sa do hranej verzie a dobyť predvianočnú sezónu 2006. Výsledok je po piatich mesiacoch zrejmý – žiadne rekordy sa tu nezlámali, filmu ostal akurát veľký rozpočet - 85 miliónov dolárov (na pomery žánru) a len vlažné prijatie. Otázka znie, v čom urobili tvorcovia chybu, keď sa im na domácej pôde nepodarilo dosiahnuť vytúžený úspech? Bola veľká konkurencia, alebo je Šarlotina pavučinka jednoducho slabý film?


Malé dievčatko Fern (Dakota Fanning) sa ujme malého prasiatka, ktorého už-už čakal smutný osud, kedy by sa nedožilo ani jedného dňa svojej existencie. Je slabé, aby prežilo a na skúsení gazdovia nemajú s takými zľutovanie. Ale Fern sa maličkého ujme, pomenuje ho Wilbur a začne sa oň starať – vozí ho v kočiari, nachová ho ako mimino a citovo k nemu jasne priľne. Lenže potom musí Wilbur preč z domu (aj kvôli strachu rodičov, že na Fern nemá dobrý vplyv) a dostáva sa na farmu u strýka, kde ho čaká maximálne rok života. Z každého jarného prasiatka nakoniec vznikne štedrovečerný hlavný chod. Pre Wilbura je to osud neľahký a už-už by mu podľahol pod vplyvom niektorých nových (ne)priateľov. Ale v strýkovej stodole sa nakoniec nájdu aj kamoši, ktorí mu dokážu silu priateľstva a možno mu zachránia aj život. Pravda, spočiatku je to iba pavúčica Šarlota, ale možno sa črtajú aj ďalší, s ktorými sa bude dať vychádzať, keď už takto dopadol. A ak dokáže niečo nezvyčajné, ceste na vianočný stôl sa možno bude dať vyhnúť...
Šarlotina pavučinka je v podstate dobrý, ale ničím výnimočný film. Miernu komplikáciu pri posudzovaní tvorí neznalosť predlohy – odvážim sa tipovať, že kniha nebude príliš hrubá, takže vypreparovať z nej dej pre 97-minútový kúsok nebolo veľmi jednoduché. Hlavná línia príbehu je až príliš otrepaná a zjednodušená – prasiatko musí prežiť, prasiatko sa presťahuje na novú farmu, prasiatko musí opäť prežiť atď. Na naplnenie stopáže to nestačilo, takže si zavolali tvorcovia na pomoc bohaté osadenstvo, a tak popri Wilburovi a Fern budete mať primárne pasiu z koňa Ikeho, potkana Templetona, dvojice kráv, páru husí a ostatných stálych či dočasných obyvateľov farmy. Práve pomocou nich sa dielkom dokážete celkom prehrýzť a užívať si ich primárne komentovanie života, deja, Wilbura resp. ich epizódy na farme (vrany chcú okabátiť strašiaka a schramstnúť trochu kukurice, kôň má arachnofóbiu, čo pri obyvateľke Šarlote vedie k jeho pravidelným záchvatom či odpadnutiam a pod.). Na sledovanie a zabitie hodinky a pol, ktorú film má, to stačí. Slabšia je však hlavná línia, ktorá sa nakoniec zosunie iba na rozprávanie príbehu o priateľstve Wilbura a Šarloty a jej pokusov zachrániť ho. 


Pravda, práve o to tu ide. Myšlienky priateľstva, plnenia sľubov i konfrontácie života a smrti (áno, aj taká sa tu dostala, hoci ide o detský film, no nie je na škodu) dominujú hlavnej línii. Ich exekúcia však naráža na určitý problém – archaizmus. 55-ročnú knižku adaptoval Gary Winick miestami až príliš rutinne a staticky. Akoby zobral dobrý, hoci nie výnimočný námet a nechal sa zlákať ideou, že jeho nakrútením v starom duchu sa zavďačí všetkým generáciám – viac prvým ako posledným. No to je mierna chyba, pretože pre dospelých divákov, ktorí čítali knižku v detstve, už dokáže len máločo ponúknuť. Preto sa mal sústrediť skôr na detských divákov, no s určitou prevahou moderného prístupu. Trošku dynamickejší priebeh, viac akcie a možno aj viac emócií. Pretože o prasiatko sa síce báť môžete, ale režisér vás neudrží ani na minútku v strehu či v napätí, že nakoniec všetko dobre dopadnúť nemusí. A to je škoda, pretože aj keď happy-end spravidla všetci čakáme, ešte viac nás zaujíma, ako sa k nemu dopracujeme a tento element tu Winick podcenil.
Obsahová stránka ponúka konfrontáciu s prasiatkom Babe. Zatiaľ čo austrálsky film očividne kopíruje desiatky rokov starú knižku, Winick a jeho tím akoby pociťovali nutnosť revanšovať sa – a tak vykrádajú čo to z filmového príbehu Babea z roku 1995. Niektoré charaktery či momenty sú až príliš podobné vrátane ich správania či vykreslenia. Iste, na americkom projekte cítiť 85-miliónový rozpočet, takže po formálnej stránke je kombinácia živých hercov, zvierat a animácie prakticky bezchybná. A navyše k tomu hrá parádna hudba Dannyho Elfmana, ktorý sa v detských projektoch rád vyhrá s notami.


V našich končinách nás čaká iba český dabing (ale lepší, ako vo vedľajších sálach so Spider-Manom 3), a tak sa pokúste zabudnúť na Juliu Roberts (vďaka ktorej sa o filme dozvedelo viac záujemcov, ako sa pôvodne mohlo čakať), Johna Cleesea, Stevea Buscemiho, Roberta Redforda či Oprah Winfrey. Na druhej strane herecké kvality Dakoty Fanning nemôžete neoceniť bez ohľadu na to, či je film dabovaný. Dakotu by síce mnohí videli radšej v dospelejších projektoch, ale toto môže byť jeden z jej posledných detských kúskov, tak si ho užite.
Šarlotina pavučinka je ľahko nadpriemerný kúsok detského hraného žánru s hovoriacimi zvieratkami. Na vedúceho hráča subžánru (Babe) sa nechytá, ale po formálnej stránke ide o solídne remeslo. Hodnotenie je na križovatke medzi 6 a 7/10, ale pretože šestku si odniesol predsa len fádnejší Veľký sen malej zebry, udeľujem viac bodov. Staromódnejšie zameranie sa dá akceptovať a aj jednoduchší príbeh. Detský divák počas upršaného mája viac nepotrebuje.
Charlotte’s Web (USA, 2006, 97 min.) Réžia: Gary Winick. Scenár: Susannah Grant, Karey Kirkpatrick. Kamera: Seamus McGarvey. Hudba: Danny Elfman. Hrajú: Dakota Fanning, Kevin Anderson, Essie Davis, Gary Basaraba, Beau Bridges a hlasy Nela Boudová, Martin Zounar, Petr Rychlý a ďalší