Nový film na motívy knihy Michala Viewegha si na našej strane česko-slovenských hraníc stihol pred premiérou urobiť slušnú reklamu. Plagát s Miroslavom Donutilom a dievčinou s viditeľným poprsím si zrejme všímali len muži a babičky s krešťanskými názormi. V našom konzervatívnom prostredí bol tak stiahnutý zo železničných staníc a jeho popularitu rázne zvyšovali bulvárne médiá, ktoré boli radi, že je o čom písať. Z komédií o výletoch sa v českej kinematografii stáva samostatný subžáner.





 Kolízie menšieho počtu postáv s rôznymi svetonázormi cestujúcich z bodu A do bodu B sú veľmi vďačnou témou pre oddychovú jednohubku. Knihu som nečítal, ale príbeh mi tak prišiel stereotypný a predvídateľný. Čo má film spoločné s Románom pro ženy, ktorý dávnejšie rotoval u nás v kinách? Neviem, možno že sa v nich oboch lyžuje. Samozrejme sa tu riešia súrodenecké vzťahy, kríza veku, morálka, hľadanie lásky.

Postavy sú štyri. Traja súrodenci a "kurtizána" sa vydajú na romantickú cestu do Tatier. Jeden zo súrodencov umiera na ťažkú chorobu a bojí sa, že mu život pretiekol cez prsty. Druhý je bohatý a zrejme skorumpovaný sudca so slabosťou pre ženské pokolenie. Tretia je chudobná redaktorka topiaca sa v beznádeji a v tom, že ju brat komanduje. Všetci sa počas deja niečo naučia a vrátia sa obohatení.


Nie som si presne istý, prečo názov filmu naznačuje, že je určený hlavne mužom. Okrem hlavnej postavy, ktorá síce vo filme stelesňuje všetky povrchné mužské ideály - moc, bohatstvo, dostatok sexu, veľa času venuje aj analýzam psychiky dvoch výrazných ženských charakterov. Jedna brnká na strunu dámam stredného veku a druhá je Táňa Pauhofová. Slováci v českých filmoch veľmi stereotypne predstavujú záporné postavy, ako komunistov, nacistov, prípadne kriminálnikov, alebo ľahké dievčatá s dvoma chromozómami. Takéto ponižovanie bolo zrejme umocnené skvelým honorárom, preto sa zrejme tak talentovaná herečka ako Pauhofová k svojej role odhodlala.
Väčšinu času sa film odohráva v panoramatickom prostredí Vysokých Tatier, kde si Česi neodpustili niekoľko kritických záberov na zaostalé slovenské vlaky. Zábery boli skutočne pekné. Pochválil by som aj Miroslava Donutila, ktorému som rolu muža, ktorý má čo chce, ale nie čo potrebuje, uveril. Jeho hlášky ma tiež často pobavili, film je však skôr drámou ako komédiou. Mnohé vtipy sú založené na stereotypne hlúpych postavách tak typických pre aktuálnu českú kinematografiu.


Román pro muže vás neočarí originalitou. Snaží sa zaujať postavami a dialógmi a niekedy sa mu to darí. Je to film, ktorý chceme vidieť, keď sme osamelí, lebo stále môže byť horšie, alebo sa túžime jednoduchšie zabaviť a starších chytí príjemná melanchólia. Na konci nás čaká poučenie, že nie je zlato, čo sa blyští a samozrejme „pekná“ pesnička. Stačí to na súčasnú cenu lístka v multiplexe?
Román pro muže (Česká republika, 2010, 100 min.) Réžia: Tomáš Bařina. Námet: Michal Viewegh – rovnomenný román (2008). Scenár: Michal Viewegh. Kamera: Tomáš Sysel. Strih: Petr Mrkous. Hudba: Zdeněk Vřešťál a Nerez. Hrajú: Miroslav Donutil, Miroslav Vladyka, Vanda Hybnerová, Táňa Pauhofová, Jan Budař, Filip Čapka, Ági Gubíková, Pavel Řezníček