Po tom, čo Rodinný film vyzbieral ocenenia na festivaloch v San Sebastiane a Tokiu, dorazil aj do našich kín, aby nám naporcioval kus hutnej drámy. Slovinský režisér Olmo Omerzu, žijúci a tvoriaci v Prahe, prichádza so zavádzajúcim názvom. Už po chvíli sledovania je jasné, že Rodinný film nie je rodinný film, ale psychologická dráma plná irónie osudu.

Aspoň taká bola snaha autorského režiséra, ktorý napriek svojmu mladému veku predstavuje výtvor skúseného tvorcu. S výsmechom nazerá na základnú bunku spoločnosti a rozmieňa ju na drobné. Na začiatku príbehu rozdeľuje rodičov a deti, pričom postupne oddeľuje všetkých, aby ich vystavil skúške súdržnosti.
KINEMAVIDEO3955.
Spočiatku členov funkčnej, dobre situovanej pražskej rodiny čaká len odlúčenie, rodičia Igor a Irena sa spoločne so psom Ottom vydajú na exotickú dovolenku do Karibiku, no dôjde k dramatickému zvratu. Deti Erik a Anna musia odrazu precitnúť zo slobodného života bez rodičovského dozoru a strach o nich preváži nad relatívnou bezstarostnosťou. Obe deti prežívajú svoju starosť po svojom, ku každému tvorca zachoval individuálny prístup.
Každý člen rodiny bojuje o prežitie iným spôsobom, každý však čelí traume. Zámer obrazne vykresliť vzťahovú divočinu v súlade s divočinou ostrova, na ktorej sa ocitol stroskotaný pes, vyšiel a podľa autorových očakávaní zabral. Horšie je to však s vrstvením zvratov, z ktorých niektoré vyznievajú samoúčelne. Najhoršie dopadla dejová línia Igorovho brata. Jeho zauzlenie príbehu zbytočne skreslilo vzťahy a obralo sugestívny príbeh o presvedčivosť. Aj preto boli niektoré postavy okradnuté o autentický výraz a ich prítomnosť sa stane prekážkou plynulej stráviteľnosti inak kvalitnej filmárčiny.

Napriek týmto fabulárnym nedostatkom nedoluje z diváka city prvoplánovým kalkulom. Najemotívnejšia časť zostáva v primeranej forme a hoci sú zábery na utrpenie psa naozaj emotívne a s divákom zamávajú, nezavedú príbeh do slzavého údolia. Film preto nemučí citlivého diváka tak ako napríklad 8 statočných-Antarctica či Hačikó: Príbeh psa. Linka so psom Ottom sa síce stala spojovacím článkom a slúži najmä metaforickému vyjadreniu, no nie je nosná.
Hlavnými postavami sú všetci a zároveň nikto. Dôležitá je najmä rodina, jej moderná verzia, a jej rozklad. V skúškach vzťahov zlyháva bez ohľadu na vek každý, dospelí majú toho na rováši viac, hriechy minulosti ich dohonia a nabalia sa na ne aj ďalšie. Režisér Omerzu pretriasol tému dysfunkčných vzťahov aj v debute Príliš mladá noc, ktorý česká filmová kritika vyhlásila v roku 2012 za objav roka. Tu je konfrontovaná s konfliktami dospelých dvojica 12-ročných chlapcov, ktorí boli ako tichí pozorovatelia vtiahnutí do neprístupného sveta narušeného pomeru.

Autor nazerá na generačné rozdiely a ich preklenutie nápaditým spôsobom a deti vystavuje príliš rýchlemu dospievaniu. Vyrovnávanie sa s príchodom života dospelých zakomponoval aj do Rodinného filmu, pričom na začiatku tvorby scenára stál len príbeh stroskotaného psíka na opustenom ostrove inšpirovaného skutočným prípadom. Zviera začlenil do príbehu rodiny a vystaval osudy jednotlivých postáv stroskotaných na vzťahov.
Snímka nového objavu českej kinematografie vykresľuje rodinné problémy sofistikovane, hoci by jej neuškodilo niektoré motívy vyselektovať. Napriek tomu či možno vďaka tomu nemá prázdne miesta a výrazne jej prospieva zvolený hudobný sprievod ako aj herecké obsadenie.
Rodinný film (Česko-Nemecko-Slovinsko-Francúzsko-Slovensko, 2015, 95 min.)Réžia: Olmo Omerzu. Hrajú: Karel Roden, Vanda Hybnerová, Daniel Kadlec, Jenovéfa Boková, Eliška Křenková, Martin Pechlát