Szabolcs Hajdu patrí medzi talenty stále plodnej éry maďarského filmu. Tunajšiemu divákovi je známy ako režisér a spoluscenárista maďarsko-slovenskej koprodukcie Mirage, ale vo svete sa blysol už pred dekádou kladne prijatou športovou drámou Fehér tenyér (Biele dlane). Svoju štúdiu sociálnych vzťahov naďalej prehlbuje aj v najnovšom filme Rodinné šťastie, ktorý mal lokálne uvedenie už na IFF Bratislava a z Karlových Varov si dokonca bral duo významných cien (film/herec v hlavnej úlohe).

Farkaš a Eszter bývajú v malom byte spolu s hyperaktívnym synom. Neustály stres a malé konflikty vo výchove potomka vrcholia príchodom Eszerinej sestry s manželom a dospievajúcou dcérou. Pred rokom odišli za lepším životom do Škótska, kde sa im však nezadarilo a tak ich dvojica na chvíľu príjma do svojho preplneného bytu. Napätie stúpa, na povrch vyplávajú staré krivdy a vzájomné vzťahy prejdú dôležitou skúškou.
KINEMAVIDEO4230.
Film je defacto režisérovou autobiografiou, keďže si v ňom zahral nielen on, ale aj manželka a deti. Vychádza najmä zo svojho života a podľa jeho slov je dej odrazom skúseností s rodinnými vzťahmi. Tematicky sa venuje viacerým okruhom – súžitie v neľahkých podmienkach, pomoc blízkym za cenu straty komfortu a výchova detí.
Jednotlivé myšlienky sa striedajú v približne poltucte scénok, ktoré sú dokreslené bizarnými situáciami (zmiznuté peniaze, staré rany) a vtipnou rivalitou, ktorej obdobu sme videli napríklad aj v Polanskeho Carnage. Na takúto všednú hru divák nikdy nepristupuje ľahko, ale ak sa ponoríte do metodickej konverzačky na malom priestore, nájdete pod povrchom veľa životných právd.

Ako sociálny film ide Rodinné šťastie totiž viac po línii poukazovania na ľudskosť. Súdržnosť rodiny nakoniec aj tak vyzdvihuje silné črty postáv, ktoré si napriek rozdielom a iným názorom na aspekty života podajú pomocnú ruku. V jednom momente kritizuje Farkaš zaťa za jeho "výlet" do Škótska, ale následne mu poradí s rodinnou krízou. Hajdu tak odkrýva najzákladnejší a v podstate banálny element spoločnosti – rodina je základ, nech je akákoľvek.
Veľmi mu v nastolení obyčajnosti pomáha aj vizuálne spracovanie. Viacmenej ide o nútenú formu skrz nedostatok financií. Kamera je vo filme od vyše tucta mladých študentov, ktorých Hajdu učí na univezite filmárčinu. Je to síce vidno, nakoľko hľadať ucelený rukopis sa nedá, ale za to je cítiť mentorskú ruku režiséra nad štábom.

Kamera zaberá postavy buď z diaľky pri odosobnených pasážach, ale študenti sa nebáli nájsť aj zaujímavé jazdy na malom priestore bytu či predať emócie cez voyeurský pohľad prvej osoby. Táto štylizácia odráža aj tempo filmu pri striedaní pokojnejších scén s búrlivými výmenami názorov a eliminuje prípadnú nudu až do samého tichého finále. Vizuál má tak v štruktúre pevne dané miesto a výborne dotvára kolorit malého veľkého filmu.
Rodinné šťastie sa určite oplatí vidieť. Nejde o snímku pre konzumného diváka, viac zaujme festivalových nadšencov. Miniatúrna štúdia charakterov a silný odkaz dokážu vtiahnuť hlavne vďaka genialite Szabolcsa Hajdu ako režiséra a hlavného protagonistu.
Ernelláék Farkaséknál (Maďarsko, 2016, 81 min.)Réžia: Szabolcs Hajdu. Scenár: Szabolcs Hajdu. Hrajú: Imre Gelányi, Lujza Hajdu, Szabolcs Hajdu...