V sochárovi Augusteovi Rodinovi videla spoločnosť kontroverznú a príliš animálne vedenú umeleckú osobnosť. Pri príležitosti stého výročia jeho smrti natočil francúzsky režisér Jaques Doillon minulý rok snímku Rodin. Odzrkadľuje v ňom náročné vnímanie umelcovho pohľadu súdobým sochárskym mainstreamom. Auguste Rodin dáva prednosť pretaveniu psychiky zobrazovaného objektu do jeho vizuálneho figurálneho stvárnenia.

Výsek Rodinovho života, kedy mu doň vstupuje žiačka a neskôr milenka Camille Claudelová, mapuje Doillon s dôrazom na profesionálne umelcove preferencie. Svoje súkromie sochár berie skôr ako nevyhnutný doplnok k práci. Bez pevnejšieho kotvenia vzťahov a rodinného súžitia. Zápasí s tlakom verejnosti, ktorá mu pri zadávaní štátnych zakázok odmieta akceptovať vyjadrenia sexuálnych podtónov a nenachádza zmysel pre jeho pohybovú dynamiku, ktorou sú zmietané jeho figurálne diela.
KINEMAVIDEO4646.
Francúzsko-belgický koprodukčný Rodin sa svojou minutážou snaží vzdávať dôstojný hold sochárskemu velikánovi, no nezáživne napreduje lineárnou naráciou s predkladaním nevyhnutných faktov a očakávateľných následkov. Postava umelca v sebe zahŕňa všetky atribúty vnútornej rozorvanosti, kolísavosti nálad a neodmysliteľnej dávky egoizmu. Pevnejšie partnerské zázemie mu vytvára manželka Rose Beuret, zatiaľ čo inšpiratívne emócie saje z éterickejšej Camille. Ide o klasický klišéovitý obraz francúzskeho sochára čoby jedinca hnaného vlastným náhľadom na ľudské telo v zajatí emócií či už v konflikte prízemne chápajúceho a peklom trestaného pozemšťana, alebo v samotnom medziľudskom konflikte či emotívnom telesnom súzvuku.

Vincentovi Lindonovi v role Auguste Rodina nechýba zasmušilá charizma, aby sa mu ako vzhľadovo zanedbanej bradatej osobe vďaka osobnému šarmu a príťažlivého egoizmu dávali k dispozícii početné modely jeho aktov. Snímke Rodin chýbajú excentrickejšie dejové výjavy, všetko potrebné sa Doillon pokúša podať skôr cez rozohrané situácie v súkromí a sčasti aj v konfrontácii so širšou verejnosťou prostredníctvom prominentných umeleckých ikon. Mladučká Camille (Izïa Higelin) zasa poklonkovo disponuje výraznou rozpustilosťou, vháňa postaršieho umelca do svojej postpubertálnej vášne a dáva mu ultimáta, ktoré brzdia jeho vlastnú osobnosť a zaužívaný spôsob života. Hranatá Rose Beuret (Séverine Caneele) svojho muža chápe, toleruje jeho umelecké i vzťahové úlety, občas sa racionálne zreflektuje a rozprúdi z času na čas žiadúcu manželskú roztržku.
I keď umelecká Rodinova tvorba (Občania z Calais, Mysliteľ, Vek bronzu, Bozk, Brána pekiel, Honoré de Balzac a iné) stále rozčarúva okolie, sám autor má podporu intelektuálnych mysliteľov. Film sa zameriava zčasti na obdobie tvorby vstupného muzeálneho priestoru s názvom Brána pekiel, väčší priestor dostáva Rodinov boj o výstižné zobrazenie národnej románovej hviezdy Honoré de Balzaca. Práve pri pretváraní a premenách celkového vyobrazenia sa sochár vie len ťažko pohybovať medzi absurdnou Balzacovou psychikou a dôstojnosťou uznávaného spisovateľa. Socha zažíva prerod z nahej bruchatej kreatúry do z náhleho popudu umelca cudne v plášti zahaleného monumentu Honoré de Balzaca.

Možno zhrnúť, že Auguste Rodin bol na svoju dobu vskutku problematickým umelcom, no profesionálne jej ponúkol dovtedy nezvyklý náhľad na svoje kontroverzné sochy. Doillonov film umelcovu postavu ničím neokorenil, divácky nezatraktívnil. Celým filmovým priebehom len poukázal na holé fakty o sochách, o finančnej potrebe byť známym umelcom, sprierezoval ničím výnimočné vnútorné pnutie a nezabudol na neblahé následky jeho ľahostajnosti voči svojím najbližším.
Bežná telenovela pre obdivovateľa Rodenovej tvorby a fanúšika sochárskeho procesu s následnou ukážkou jeho vrcholných diel, ktoré si treba pozrieť radšej v inom kontexte, než aby ste museli cediť film Rodin a dopátravať sa rozhodujúcich silných scén, ktoré tam, bohužiaľ, jednoducho nenájdete.
Rodin (Francúzsko / Belgicko, 2017, 120 min.)Réžia: Jacques Doillon. Scenár: Jacques Doillon. Hrajú: Vincent Lindon, Izïa Higelin, Séverine Caneele, Patricia Mazuy, Pascal Casanova, Régis Royer, Anthony Bajon, Serge Nicolai, Nathalie Bécue, Maxence Tual, Guylène Péan