Revenant: Zmŕtvychvstanie ešte pred uniknutím na internet (spolu s ďalšími filmami zaslanými akademikom na výber oscarových nominantov) predchádzala povesť sugestívneho zážitku pre diváka i samotný štáb. Početné texty a rozhovory zdôrazňovali náročnosť natáčania v teréne za ťažkých podnebných podmienok a nízkych teplôt. Samotný Leonardo DiCaprio povedal, že šlo o najťažšiu úlohu jeho hereckej kariéry. Zároveň sa okolo tvorcov systematicky vytvárala aura jedinečnosti v prístupe a spôsobe uchopenia príbehu skutočného trappera Hugha Glassa. Všetky zvesti viedli k logickej otázke: dostojí výsledok nemalým očakávaniam a vynaloženému úsiliu? Podľa môjho názoru nie.

Alejandro González Iñárritu sa preslávil ako tvorca voľnej trilógie mozaikových filmov Amores perros, 21 gramov a Babel, ku ktorým mu písal scenáre Guillermo Arriaga. Nasledujúci Biutiful si už z veľkej časti napísal sám, upustil i od spletitého sieťového rozprávania a zameral sa na jediného hlavného hrdinu. Podobný postup sprevádzal i minuloročného oscarového Birdmana, pri ktorom učinil Iñárritu ešte závažnejšie rozhodnutia. Tým najvýznamnejším bola výmena dvorného kameramana Rodriga Prieta, ktorého nahradil „majster dlhých záberov“ Emmanuel „Chivo“ Lubezki.
KINEMAVIDEO3581.
Revenant ako druhý plod spolupráce s Lubezkim naznačuje obrat a novú tendenciu v Iñárrituovej filmografii. I keď boli režisérove predošlé filmy bez výnimky štylisticky zaujímavé, hlavnú funkciu malo komplikované rozprávanie, nezriedka porušujúce časovú následnosť a zvyšujúce tak nároky na divákovu pozornosť (čiastočnou výnimkou je Biutiful). V Birdmanovi už bola komplikovanosť a nutnosť filtrovania informácií podriadená zvýraznenému štýlu - vyplývala z toho, že film zasadený do rušných priestorov divadla na Broadwayi vďaka skrytým strihom a postprodukčným úpravám budil dojem natočenia v jednom zábere. Revenant zamenil nepriateľské prostredie po úspechu bažiacich umelcov a kritikov za nehostinné zasnežené vrchy a údolia Montany a Južnej Dakoty roku 1823 plné Indiánov. Dominantnú funkciu tu už takmer úplne prevzal štýl, útočiaci na zmyslový prežitok diváka a bezprostredne ho približujúci postavám uprostred americkej divočiny.
Bez pochýb by šlo Revenant označiť za ojedinelý viscerálny životopisný „survival triler“. Uhrančivé dlhé zábery, v ktorých si strih dáva na čas a vykresľuje pozoruhodné panoramatické obrazy zasneženej krajiny, alebo nás spolu s protagonistom zúžením perspektívy uväzňuje v súboji s mohutným grizlym sú pôsobivé a vťahujú do deja. Spôsobom natočenia, poetikou, obsadením domorodých nehercov do vedľajších rolí a tlakom na reálnu akciu (žiadne zelené plátno) či prirodzené svetlo pripomenie Nový svet Terrenca Malicka alebo niektoré z hraných filmov Wernera Herzoga. Ťažko však rozlíšiť, a to hlavne v prípade prvého zmieneného, kde končí iba podobnosť a začína imitovanie.

Odysea Hugha Glassa naprieč zľadovatenými pláňami sa v zásade dejovo výrazne nelíši od Iñárrituovej predošlej tvorby. Opäť ide o príbeh osudom ťažko fyzicky a psychicky skúšaného človeka, ktorý je dohnaný na pokraj vlastných síl bez nádeje na zlepšenie situácie - len v omnoho extrémnejšej a drsnejšej polohe. Miesto pocty ľudskej vytrvalosti a schopnosti prežiť nemožné sa chvíľami mení v až nechcene čiernohumorne prepálenú exploatáciu utrpenia. Telesnosť filmu spôsobuje, že u mlčanlivého Glassa vnímame v prvom rade jeho fyzickú stránku. V dôsledku nerozvinutosti postavy (naproti pragmaticky vykreslenému súperovi Johnovi Fitzgeraldovi) nemá Revenant na veľkej ploche čo rozprávať. Jednoduchý príbeh zrady a pomsty v historických kulisách nedokáže utiahnuť nadsadenú stopáž. Zhruba dve a pol hodiny ubíjajúcich momentov, kedy Glass znova a znova bojuje o život, alebo pomaly umiera má kompenzovať snaha o spirituálny rozmer.
Už v Biutiful a ironicky i Birdmanovi siahal Iñárritu po prvkoch mystiky. Tu duchovnú rolu napĺňajú flashbacky a vízie, v ktorých Glass vidí svoju mŕtvu ženu alebo sa znovu stretáva so zavraždeným synom. Myšlienka, že i obyčajný človek môže nadviazať kontakt s duchovným svetom cez utrpenie pozemského tela a duše je ale podaná povrchne. Ťažko sa ubrániť dojmu, že sa v týchto sekvenciách hojne vyberá a kopíruje z diel Terrenca Malicka či Andreja Tarkovského tak, aby film vytvoril ilúziu hĺbky a zároveň sa zavďačil každému divákovi.

Skupina kritikov vytýkala rozkročenosť medzi pokusom o veľké umenie a komerciou, ktorá ho len napodobňuje už Birdmanovi. S týmto názorom nesúhlasím, nemám však problém totožný verdikt vyniesť nad Revenant. Ani ambiciózne použitie postupov príznačných pre umelecké filmy (dlhé zábery, kamera „plávajúca“ priestorom, subjektivizácia rozprávania cez predstavy a sny hlavnej postavy prelínajúce sa do reality filmového sveta), ani prvkov posilňujúcich filmový realizmus (skutoční Indiáni, prvky domorodej hudby, historicky verná výprava a kostýmy, všadeprítomná špina a krv, v neposlednom rade kruté počasie a majestátna príroda) nedokáže zakryť hru na istotu, ktorú tu s nami režisér hrá. 135-miliónový rozpočet, výber námetu, renomovaní členovia štábu i obsadenie zvučných hereckých mien naznačuje, že tvorcovia majú namierené k tým najprestížnejším oceneniam. Pod lákavým povrchom sa však ukrýva len chabo vyrozprávaná tábornícka historka s vágne načrtnutými témami dedičstva koloniálnej histórie, ktorá kvôli vysokému výskytu náhod a ťažkej uveriteľnosti nedáva priestor na vytvorenie vzťahu k hlavnému hrdinovi.
Predovšetkým v porovnaní s ďalším aktuálnym zimným westernom (i keď sa žánrovým škatuľkám oba svojsky vymykajú), i za cenu miernej divadelnosti rafinovane dramaticky vybudovaným Osem hrozných Quentina Tarantina, vyznieva Revenant: Zmŕtvychvstanie celkom banálne. Jeho najhúževnatejším protagonistom nie je Hugh Glass, ale Alejandro González Iñárritu, ktorý sa i naďalej pridŕža osvedčenej schémy, vyžíva sa vo vyhrotených scénach, trýznení postáv i diváka. Aj napriek ďalšej zmene štýlu sa neubráni postupnej repetícii a prázdnote. Po Babel dokázal opakovane radikálne zmeniť to, ako rozpráva. Teraz, po jeho šiestom celovečernom projekte možno nastal zrejme čas zmeniť i to, čo rozpráva.
Revenant (USA, 2015, 156 min.)Réžia: Alejandro González Iñárritu. Scenár: Alejandro González Iñárritu, Mark L. Smith, Michael Punke (knižná predloha). Hrajú: Leonardo DiCaprio, Tom Hardy, Domhnall Gleeson, Will Poulter