Tento týždeň som išiel s obavami do kina dvakrát. No zatiaľ čo Medveď Yogi sa ako-tak podaril a dá sa vidieť v kine, Reťazová správa je zase jedna podpriemerná vyvražďovačka, ktorá nemá dokonca 3D rozmer, čo by mohla byť v dnešnej distribúcii snáď jediná forma pridanej hodnoty. Na druhej strane, slepí vyznávači žánru ju môžu vidieť lacnejšie...



 
Oni sú najlepšia cieľovka žánru a kde nájdete najviac potenciálnych pohľadných obetí záhadného vraha? Jasné, na strednej škole! A akurát tu všetci dostali správu s varovaním. Ak ju neprepošlú, príde smrť. Je otázka času, kedy a koľko študentov musí zomrieť pri prvom nevyslyšanom pokuse (dvaja) – potom sa spustí vražedná séria, ktorú chce odhaliť šikovná Jessie v domnienke, že keď zistí vrahov systém, bude sa môcť s priateľmi vyškrtnúť zo zoznamu potenciálnych obetí.

S tým systémom však bude problém. Pretože hoci prvá dvojica vrážd zbehne celkom fajn, ďalšie už potrebujú príliš veľa času na zinscenovanie a začnete sa nudiť skôr, ako vlastne prídu na obraz. Je to zvláštny nepodarok, kde po 25 minútach dokážete rozpoznať, že autori zlyhali vo viacerých smeroch. Napríklad samotná logika či snaha vykonštruovať scenár v prospech tajomna, sa veľmi rýchlo ukážu ako chabé – vo svete moderných technológií, kde každý mladý človek ovláda PC či mobilný internet sa tvári Reťazová správa ako pomaly 15 rokov stará sieť, kde má hacker skoro neuveriteľnú moc a dostane sa vám do PC aj cez tlačiareň, ak neprepošlete mail ako chcete. Resp. chce vrah či jeho kumpán, skrátka niekto, kam majú smerovať ďalšie kroky alebo možno aj nie...


Štruktúra hororu je totiž dosť mizerná a hoci nám tu autori naservírovali poltucet archetypov, niť spájajúca ich smrť je veľmi slabá a často sa pretrhne. Horor má svoje zásady, no tu slúžia len na cieľ a sledovanie vrážd, oveľa menej sa budovala snaha vysvetliť dôvody či následnosť vraha. Je to podstatná záležitosť aj kvôli určitej kontinuite – tu sa skrátka dostaneme hneď k vraždám, mať decentné vysvetlenie či záver však nie je autorom po srsti. Občas mi to pripomenulo operu, kde sa viac dozviete o deji v predávanej brožúrke ako priamo v dianí. Forma je však ďalšou slabinou...
Veľa strachu sa nedočkáte a tvorcovia dosť ťažko nadhadzujú aj strašidelnú atmosféru. Pritom to chcelo iba zručnejšieho remeselníka, ktorý by dokázal scény lepšie inscenovať a donútiť vás buď sa o hrdinov aspoň trochu báť alebo sa na počínaní možno aj smiať. No tu sa film berie archaicky príliš seriózne, aj keď formou by mohol zapadnúť do post-Vreskot éry, chýba mu vlastne všetko.


Sklamem i fanúšikov vrážd, ktorí sa vysmiali tajuplným milovníkom strachu. Ani vy si neprídete na svoje, obetí je dosť málo a vraždy málo nenápadité. Stále sa tu ukazujú reťaze a pár obetí na nich aj odvisne, ale to je jediný zaujímavý element. Ešte aj počet je veľmi nízky. Tvorcovia radšej Reťazovku ukončia tak, aby sa k nej mohli ešte vrátiť. Snáď nedúfali v novú Pílku a sedem častí?
Pripočítajte si slabé herecké výkony (často prehrávajúce) a vlastne si poviete, že tých študentov nebude ani škoda a mohli by zomrieť aj skôr. Nepíšem to ani prvý, ani posledný raz, ale touto cestou nie. Je zúfalo neoriginálna, opozeraná a divák už v žánri vyrástol a na nostalgiu to nemá.
Chain Letter (USA, 2010, 96 min.) Réžia: Deon Taylor. Scenár: Diana Erwin, Michael J. Pagan, Deon Taylor. Kamera: Philip Lee. Strih: James Coblentz. Hudba: Vincent Gillioz. Hrajú: Nikki Reed, Noah Segan, Betsy Russell, Keith David, Brad Dourif, Michael Bailey Smith