Výraz “artový film” si nezvykneme spájať s menami ako Josh Hartnett či Samuel L. Jackson. Keď sa preto v programe miestneho multiplexu objavila snímka Reportér v ringu v sekcii “Art”, pojal som podozrenie, že dramaturgia opäť raz rozšírila význam pojmu “náročný divák” smerom k masám. Našťastie, nie je všetko spotený biceps, čo sa blyští – najmä nie v oku Samuela L. Jacksona...

                              


Prvým znakom, ktorým sa ostatné dielko režiséra Roda Lurieho hlási k serióznej(šej) kinematografii, je, že čerpá zo skutočnej udalosti. Pri filmoch o skutočných udalostiach si väčšinou spomeniem na neuveriteľne bradatý a nie veľmi smiešny vtip. Otázka na rádio Jerevan: “Je pravda, že v Moskve rozdávali zadarmo autá?”. Odpoveď: “Áno, je to takmer úplná pravda. Nebolo to v Moskve, ale v Leningrade, neboli to autá, ale bicykle, a vlastne ich nebolo viac, ale len jeden, a nerozdali ho, ale ukradli.” Oproti vtipu však pri hollywoodskom spracovaní reality často nastáva opačný efekt: z fascinujúceho a originálneho príbehu vznikne mravoučný odvar s dejom rovnako predvídateľným ako u “vymyslených” scenárov (viď Terminál alebo Šťastie na dosah). Na Reportérovi v ringu je zaujímavé to, že témou jeho “transformácie” predlohy je práve vzťah medzi skutočnosťou a jej spracovaním.
Hlavným hrdinom filmu je mladý športový reportér Erik Kernan, ktorého sľubne sa rozvíjajúci život narazil na mŕtvy bod. Šéf uprednostňuje kolegov, manželka sa s ním rozišla a všeobecne nevidí pred sebou veľké perspektívy. V tejto situácii stretne bezdomovca, ktorý si hovorí “Šampión” a tvrdí, že kedysi patril medzi najvychytenejších boxerov ťažkej váhy. Erik zavetrí zaujímavý materiál a začne po starcovej minulosti pátrať. Po čase sa mu naozaj podarí napísať veľmi úspešný článok, no okolo Šampiónovho života sa začnú vynárať rôzne nezrovnalosti a Erik sa musí rozhodnúť, čo s nimi...


Jadrom scenára od Michaela Bortmana a Allison Burnettovej je celkom sympatická úvaha o pravde, poctivosti a zodpovednosti za vlastné chyby – a o tom, ako to spolu všetko súvisí. V iných rukách a za iných okolností mohol vzniknúť film, ktorý človeka naladí a nadchne, niečo na spôsob Vykúpenia z väznice Shawshank (prosím istých kolegov z redakcie, aby miernili bolestné grimasy). Optimálnemu výsledku však bránia dva faktory, z toho jeden je úmyselný.
Tvorcovia sa rozhodli spracovať postavu Erika Kernana spôsobom, ktorý by sa dal popísať ako “pochabo čestný”. Nesnažia sa ho prikrášliť ani ospravedlňovať a aj vo chvíľach, keď váha alebo koná zbabelo, znázorňujú jeho kroky bez akéhokoľvek pozlátka. Problém je, že v každom príbehu musí byť “hlavný protagonista” - hrdina alebo hrdinka, s ktorým môže obecenstvo ťahať za jeden koniec, ktorému je jednoduché a “správne” držať palce, i keby to mal byť sám pán pekiel. Erik ako protagonista funguje s problémami – je skôr mdlý ako zlý, a preto nevzbudzuje potrebné množstvo sympatie ani empatie. Podľa mňa by ho skutočne ocenili len diváci schopní nemilosrdne objektívnej sebareflexie – taký Kafka, Camus alebo Orwell. Nám ostatným ostáva len zohľadniť fakt, že sa Erik “snaží” konať správne, ale aj o tom sa trochu musíme “snažiť” sami seba presvedčiť.


Na rozpačitom dojme z hlavného hrdinu má určite svoj podiel herecké podanie Josha Hartnetta. Je síce obdivuhodné, že sa tento fotogenický mladý muž snaží rozšíriť svoj herecký záber, no nedokázal zo svojej postavy vykresať iskru, ktorá by ju spravila zapamätateľne ľudskou. Dôkazom je aj kontrast medzi suchými scénami s manželkou (hrá ju Kathryn Morris) oproti scénam so Šampiónom, ktorého Samuel L. Jackson trafil úplne, ale úplne presne.
Povedané jednoducho, Samuel L. Jackson v úlohe Šampióna Boba Satterfielda je hlavným dôvodom, prečo sa oplatí Reportéra v ringu vidieť. Po tom, čo sa jeho drsňácke alter ego zhmotnilo čírym tlakom ošiaľu fanúšikov do béčkovej jednohubky Hady v lietadle, hrozilo Jacksonovi opäť castingové vyhnanstvo v pustatine bezduchých akčných postáv. Našťastie sa herec jeho formátu dokáže z podobnej pasce dostať jediným pohľadom spod kapuce špinavej mikiny – vystrašeným, ostražitým, vypočítavým pohľadom bezdomovca. Je neuveriteľne, brilantne presvedčivý. Šampióna si na rozdiel od nejakého nepodstatného reportéra (ako sa to vlastne volal?) zaručene zapamätáte a, ako by povedal Mišo Korec z našej redakcie - Jacksonovi preto patria aspoň dve hviezdičky z celkového hodnotenia filmu (pol hviezdičky patrí aj jeho maskérovi Allanovi A. Aponemu).
Napriek kostrbatej réžii a chabému Hartnettovi je Reportér v ringu celkom pozerateľný kúsok. Jackson je za všetky drobné a pointa filmu sa dá napriek spomínaným nedostatkom pri určitej miere zhovievavosti vychutnať. Ťažko povedať, či sa kvôli tomuto filmu oplatí bežať do kina, ale medzi našimi TV tipmi by sa určite nestratil...
Ressurecting the Champ (USA, 2007, 111 min.) Réžia: Rod Lurie. Scenár: Michael Bortman, Allison Burnett. Kamera: Adam Kane. Hudba: Larry Groupé. Hrajú: Samuel L. Jackson, Josh Hartnett, Kathryn Morris, Dakota Goyo, Alan Alda, Rachel Nichols, Teri Hatcher