Príbehov o tom, ako niekomu zmenila život účasť v televíznej reality show nájdete plný bulvár. Len v snímke Mattea Garroneho však nájdete príbeh muža, ktorému dokonale obrátila život na ruby reality show, ktorej sa nezúčastnil. Tragikomická story ambiciózneho Luciana vás prenesie do mikrokozmu jednoduchých Neapolčanov, ktorí po celodennej rutine svojich prostých životov usadajú k telke a snívajú o vzrušujúcom svete televíznych celebrít. Viac, než mrazivo drsnú Gomoru o neapolskej mafii, ktorou sa Garrone v roku 2008 preslávil, hádam, komediálna Reality Show (2012) pripomína niektoré klasiky talianskeho neorealizmu. Dokonale mierenou sociálnou kritikou, ktorá môže prameniť len z dôvernej znalosti svojrázov talianskej spoločnosti, však vlastne filmár na najslávnejšie dielo vlastnej filmografie svojsky nadväzuje.

Luciano (Aniello Arena) je celkom prostý chlapík, ktorého život sa odohráva na jedinom ušmudlanom námestíčku v srdci historického Neapola. Tu žije so svojou manželkou Mariou (Loredana Simioli), deťmi a rozvetvenou rodinou všetečných, no dobroprajných príbuzných. Tu stojí aj jeho malý stánok s rybami, ktorý mu obstaráva základné živobytie. Luciano a Maria však so svojim skromným, hoci aj naplneným životom nie sú celkom spokojní. Vždy kútikom oka poškuľujú po šanci prilepšiť si – napríklad aj podpultovým kšeftovaním s kuchynskými robotmi, ktoré Maria predáva v blízkom nákupnom centre. Oveľa lákavejšou príležitosťou sa však javí byť konkurz do Veľkého brata – najvyššej životnej méty spoločenského Luciana, ktorý svojimi exhibicionistickými kúskami odjakživa zabáva celé okolie.
KINEMAVIDEO4838.
Napriek rôznym prekážkam a komplikáciám, Luciano svoju šancu pred porotou Veľkého brata skutočne dostane. A podľa vlastného názoru si počínal tak dobre, že ho, skrátka, do šou nemôžu nevybrať. Príbuzní, kolegovia a susedia ho v jeho sebavedomí len utvrdzujú – ich Luciano je rodená hviezda a vec je už viac než istá, že z neho čoskoro bude bohatá celebrita! Opitý slávou, ktorá už-už zaklope na dvere, Luciano postupne hádže za hlavu celý svoj doterajší život. Zbohom kuchynské roboty, zbohom stánok s rybami! Čakajú ho predsa dlhé mesiace nakrúcania v dome Veľkého brata, kto by sa teda zdržoval pozemskými starosťami. Vytúžený telefonát z Ríma však stále neprichádza. Luciano ale porážku neprijíma. Dobre totiž vie, že je to všetko len veľká skúška. Veľký brat ho predsa už dávno sleduje – a je len na ňom dokázať, ako veľmi si všetku tu slávu a bohatstvo zaslúži...
Film Reality Show rozohráva vcelku jednoduchú, ale zároveň zaujímavo vrstvenú zápletku. Je škoda, že sa pred slovenského diváka dostáva až celých 6 rokov po svojom nakrútení – teda v čase, keď nám už fenomén reality show typu Big Brother / Vyvolení príde pomerne neaktuálny. Ak však chcete východiskovému bodu, z ktorého v roku 2012 Garrone štartoval, trošku viac porozumieť, pozrite si dokument Videokracia (2009) Erica Gandiniho. Vzťahu talianskej spoločnosti k mainstreamovej televíznej popkultúre v tých istých rokoch nastavil až desivo ostré zrkadlo.

Kým však Gandini vo svojom filme mediokraciu skúmal najmä z pohľadu jej prepojenia na politiku (teda ako nástroj Berlusconiho populistickej agendy), Garroneho oveľa viac zaujíma, kde v tom všetkom stojí prostý Talian – jednoduchý a srdečný Luciano, ktorý, skrátka, celej tej trblietavej ilúzii naivne podľahol. Divák sa stáva svedkom, ako postupne stráca kontakt s realitou – ako sa aj celý jeho skutočný život mení na bizarnú reality šou pod káravým drobnohľadom „vyššej moci“.
Film neváha posadnutosť mediálnym pozlátkom konfrontovať ani s ďalšími, typicky talianskymi črtami – fundamentálnym katolicizmom či klaustrofobickou rodinnou pospolitosťou. Je tak pre našinca tiež atraktívnou exkurziou do zákulisia rýdzo talianskych reálií, nie nepodobnou Sorrentinovými filmom, avšak zamierenou o jednu až dve spoločenské triedy nižšie.

Ak v niečom Reality Show stráca na intenzite, je to, hádam, až prílišná jednoznačnosť zápletky. Počas pomerne dlhého „rozjazdu“ film diváka necháva príjemne tápať. Od určitého okamihu však už viete celkom presne, ako sa veci majú. Pointa tak nemá ďalej kam rásť, a tak na seba už len nabaľuje situáciu ďalej vyhrocujúce bizarnosti. Celkom pekne ale, opäť, Garrone ustál záver, ktorý prichádza v pravom okamihu. Hoci veci necháva odoznieť tak trochu do stratena, je vlastne celkom uspokojivým a veľavravným epilógom.
Na májovom festivale v Cannes mal premiéru zatiaľ posledný film Mattea Garroneho - Dogman. Na príbehu mierumilovného muža, ktorý sa zapletie so zločinom skúma ďalšie 13. komnaty talianskej spoločnosti. Do našich kín dorazí až na jeseň. Aj vďaka sviežej ochutnávke v podobe Reality Show však nie je dôvod pochybovať o tom, že bude stáť za videnie.
Reality (Taliansko, Francúzsko, 2012, 116 min.)Réžia: Matteo Garrone. Scenár: Massimo Gaudioso, Matteo Garrone. Hrajú: Aniello Arena, Loredana Simioli, Nando Paone, Nello Iorio, Nunzia Schiano, Rosaria D'Urso, Giuseppina Cervizzi...