Pixar sa vracia v plnej kráse a útočí na titul vo viacerých kategóriách – najlepší animák roka, najlepší film tohto roka a najlepší film od Pixaru vôbec...

Áno, až taká dobra je najnovšia pixarovka. A som v pokušení vytrúsiť zo seba to klasické klišé „nestrácajte čas čítaním recenzie a bežte do kina“, pretože táto lahôdka z kuchyne expertov na animáky, ktorí síce francúzštinou nesršia, ale ostrovtipom áno, si to rozhodne zaslúži.
Boli tu už dvojice Buzz a Woody, Mike a Sully, ale ťažko by ste našli odlišnejší párik ako Remy a Linguini. Remy je potkaník žijúci na francúzskom vidieku v kolónii. Od svojich príbuzných sa líši vyberavým spôsobom – jeho životnou filozofiou je objavovanie kvalitných chutí a snom variť. A medzi jeho zásady patrí, že hnilé veci nekonzumuje a chodiť po štyroch je neakceptovateľné, pretože predným labkami si predsa vkladá potravu do úst. Nebyť nešťastnej náhody, všetci by žili v rodinnom dome ďaleko od Paríža. Ale teraz sa ocitá v malebnej metropole, kde sa s pomocou ducha slávneho šéfkuchára dostáva do reštaurácie Gusteau’s s bublajúcou polievkou, ktorú perfektne vylepší. Všetci si myslia, že za delikatesu je zodpovedný pôvodne iba pomocník Linguini, a tak z neho urobia kuchára. Medzitým sa objaví krysa v kuchyni a je zle, Remy musí ísť preč. Ale Linguini potrebuje tento džob a variť nevie. Remy zase áno, no nesmie byť odhalený. A tak vzniká medzi nezvyčajnou dvojicou puto priateľstva a pretože sme v Paríži, budeme čeliť lovestory a aj nejednému neprajníkovi.


Na prvom mieste chvály stojí predovšetkým námet filmu a vykreslenie charakterov. Niežeby bolo na spojení tajného šikovníka a obyčajného človiečika niečo výnimočné, podobné priateľstvá vznikajú aj inde. Je to však práve odlišnosť oboch charakterov a načrtnutá situácia hodná obdivu. Remy je totiž neuveriteľný sympaťák, akého pixarovské filmy ešte nemali. Dobrosrdečný, cieľavedomý a so skvelým zmyslom pre humor. Linguini je milý muž, ale potrebuje často postrčiť či pomôcť od niekoho iného, aby niečo dosiahol alebo sa aspoň odhodlal robiť zásadnejšie veci ako doteraz. Sami o sebe sa môžu zaradiť medzi typických zástupcov svojho sveta – Remy medzi stovkami krýs v kolónii a Linguini medzi miliónmi ľudí v Paríži. Ale spolu dokážu priam čarovné veci...
Sila Ratatouille nie je ani tak v zložení príbehu, ten sa tri štvrtiny nesie v predvídateľnom duchu (odčítate ho z traileru). Dominujúca je celková atmosféra a záver. Vyústenie príbehu nie je pre animák (vrátane diel od Pixaru) úplne tradičné, no je celkom dojemné. A emócie, prevažne pozitívne, lemujú celý film. Zatiaľ čo Rodinka úžasných si zobrala na paškál bondovky, Ratatouille odkazuje na hollywoodske hrané rozprávky a milé filmy zo 40. a 50. rokov minulého storočia. Život je síce občas pes, ale v skutočnosti je dostatočne krásny na to, aby sme si ho užívali plnými dúškami ako Remy. Stačí možno trochu chcieť – a banovať nemusí takmer nikto z nás, pretože tá šanca sa raz naskytne každému. To sú myšlienky zakomponované do deja a práve to sú múdrosti (spolu s rodinou, priateľstvom a láskou) prýštiace ako typické témy pixarovskej rozprávky.


Na jednej strane je najnovšie dielko trošku detinskejšie ako Rodinka úžasných. Nie príliš, ale neakcentuje také zložité témy a celkovo je jednoduchšie. Ale odzbrojujúca atmosféra malebného Paríža (v podaní animátorov je ešte malebnejší ako v skutočnosti), to je tá správna ingrediencia. Autori vás nechcú strhnúť príbehom či akciou (obe prímesi tu pritom sú), ale plynulým priebehom nesúcim sa v solídnej 110-minútovej stopáži (na plnohodnotné vychutnanie je však patrične potrebná). Množstvo odkazov a život v európskej metropole však dáva príležitosť na úsmev prevažne dospelému divákovi a ten dokáže pochopiť, ako sa dá naplno akcentovať prostredie a forma. Deti ťažko ocenia láskavosť a starostlivosť, ktorou chcú Pixarovci pohladiť diváka. Pri Autách išlo o formu, dynamiku, napínavé preteky a súboje, ale tu stačí výlet po Seine, aby ste si začali užívať plnými dúškami. Ratatouille je však rodinný film a Pixar v ňom pristupuje ku každému členovi rodiny – deťom servíruje milých zvieracích hrdinov a zapáči sa im grotesknosť akčných scén, dospelým sa zase odvďačí francúzskou sofistikovanosťou a celkovým vyznením. Podstatné je, že morálna stránka príliš nevyhráva a necháva voľnejšiu ruku priebehu, ako samotnému cieľu.
Má zmysel rozplývať sa nad tým, že viaceré pixarovské svety boli často zamerané výlučne iba na svet zvierat a ľudia v ňom neboli často plnohodnotne zobrazovaní? V podstate ani nie, hoci Ratatouille asi prvýkrát berie ľudí a krysy ako rovnocenné postavy. Píšem to najmä preto, že v pixarovských filmoch sa často postavy zhosťujú rozličných ľudských vlastnosti a občas moralizujú či slúžia ušľachtilým cieľom. V tomto smere je Ratatouille iný – Remy je skvelá osobnosť, glosátor a milovník sveta, ale nepotrebuje nikoho parodovať alebo hľadať si ľudský vzor. Jednoducho je sám sebou.


Brad Bird potvrdzuje svoj status fantastického režiséra. Po Železnom obrovi a Rodinke úžasných servíruje ďalší stopercentný kúsok, v ktorom všetko sedí ako má. Vrátane vedľajších postáv – obzvlášť skvostná je Remyho rodina a najmä kritik Anton Ego – v origináli Peter O’Toole, v dabingu Ladislav Chudík. Tento fakt ma privádza k dabingu a výnimočne ho nebudem príliš kritizovať. Nespadol na úroveň vlaňajších Áut (tam si vybrali dabingoví herci asi slabšiu chvíľku), ale nedosahuje ani na fantastickú Rodinku úžasných. Je však veľmi dobrý a z castingu vyliezlo pár skvelo obsadených hlasov.
Film roka? Doteraz určite áno. Je to iba tretí kúsok, ktorý si u mňa zaslúži plný počet (popri Jednotke príliš rýchleho nasadenia a Transformers, nakoľko Parfém a Babel sú z vlaňajška) a tento má potenciál osloviť čo najväčšiu divácku základňu a tá by ho mala oceniť. Je to lahôdka.
PS – Pred Ratatouille sa ako pri správnom pixarovskom predstavení dočkáte aj predfilmu. A od čias For the Birds tu nebolo nič také zábavné, čo pozdvihuje návštevu Ratatouille ešte na vyššiu úroveň.
Ratatouille (USA, 2007, 110 min.) Réžia: Brad Bird, Jan Pinkava. Scenár: Brad Bird, Jim Capobianco, Jan Pinkava. Kamera: Robert Anderson, Sharon Calahan. Hudba: Michael Giacchino. V slovenskom znení hrajú: Juraj Kemka (Remy), Boris Al Khalagi (Linguini), Helena Krajčiová (Colette), Leopold Haverl (Gusteau), Juraj Haviar (Emile), Dušan Kaprálik (Skinner) a Ladislav Chudík (kritik Ego)