Dvaja chaloši bojujú o titul zamestnanec mesiaca a Jessicu Simpson so slabosťou pre toho, kto sa pýši týmto označením. A je to celkom švanda!

V istom mestečku v štáte Nové Mexiko existujú dva veľké obchoďáky – Maxi-Mart a SuperClub. Ale v tomto filme nejde ani tak o rivalitu týchto dvoch brandov, hoci aj tá získa na moment svoj priestor. V centre pozornosti stojí dianie v SuperClube, kde sa medzi obrovskými paletami v štýle shopu pre obchodníkov a la Metro odohrávajú nielen obrovské nákupy s prehýbajúcimi sa vozíkmi a maximálne 25 ľudmi v rade, ale najmä ostro sledovaná súťaž o zamestnanca mesiaca. A tá získava novú príchuť, pretože do tímu pokladníkov prichádza Amy, nádherná blondínka, ktorej spis uvádza, že rada spí práve s top zamestnancami. To je moment, ktorý naštrbí pokojnú atmosféru SuperClubu – krajského šampióna Vinca vybičuje k 18. víťazstvu v rade, pretože v banku nie je už len autíčko, ktoré by dokázal výhodne predať, ale aj solídny sexuálny objekt s fajnovými proporciami. Ale samotný súboj vyvolá až Zack, chlapík od krabíc, ktorý sa už motá v najposlednejších radoch zamestnaneckého rebríčka dobrých desať rokov, no Amy môže byť tým správnym impulzom, aby sa dostal späť do hry. A to nielen v rámci supermarketu, ale aj svojho vlastného života...


Uvedená dejová premisa, obsadenie Jessicy Simpson a niekoľkých málo známych komikov spolu s režisérom Gregom Coolidgeom sľubovali skôr pozvánku na drsnú kritiku a odsúdenie filmu nielen v rámci svojho žánru, ale aj v celej kinoponuke vôbec. Keď sa pozriete na filmografiu režiséra a objavíte tam Klub šeredných žien spred piatich rokov, nebude vám všetko jedno, nakoľko to bol kúsok testujúci hranice diváckeho vkusu a nie každý ho zvládol vôbec dopozerať do konca. Ale Greg Coolidge zvláda komediálne jednohubky a ak vám ich nasadia v podvečer tridsaťstupňového dňa, môžete si ich dokonca slušne užiť ako aktuálny kúsok.
Pravda, prvých päť-desať minút vyznieva trošku trápne. Narážky plné rektálneho humoru, okamžité rozdelenie charakterov na prehrávajúce a štandardné i pomalý rozjazd filmu nepomáhajú. Ale potom sa začne lámať na celkom príjemný kúsok, ktorý sa nebojí nahliadnuť na pracovný systém, radosti a strasti jedného kolektívu a osudy jednoduchých ľudkov makajúcich ako šróby 31 dní mesačne. Keď sa do pozadia dostane slabučký humor s rozličnými sexuálnymi narážkami a začneme sa pozerať na dianie v pracovnej sfére obchodného domu s viacerými epizódkami, získava Rande mesiaca body navyše a začnete sa baviť. Odhalíte svojské charaktery, ktoré vás oslovia tu viac a tam menej a Rande má ďalšie plus navyše. Pravda, tie najlepšie scény, či už vtipné alebo trošku dojemné či brnkajúce na citovú strunu, sa viažu predovšetkým k ich životu a ich pohľadu na supermarket či viaceré vychytávky, ktoré si môžu dovoliť len oni. Potom príde Amy a dianie sa trošku zvrtne na súboj dvoch mladíkov naplnený rôznym situačným humorom. Záujemcovia o trošku romantiky sa dočkajú v podobe celkom pekného rande v netradičných priestoroch a potom...


Potom sa komédia dostane na cestu šablóny a do konca dospeje veľmi štandardným spôsobom, čo jej mierne uberie na príťažlivosti. Rande mesiaca neskóruje v oblasti originality, ale dobrých 75 minút pôsobí ako celkom podarená variácia síce na všetko videné, ale celkom slušne prekopané, či už hereckými výkonmi alebo niektorými momentmi berúcimi si na paškál svet, v ktorom pôsobia, alebo využijú pár narážok na iné filmy (ktoré sa budú páčiť skôr starším divákom). Lenže potom musí prísť povinná jazda v poslednej štvrtine, očakávané zlomy prezretia charakterov, odhalenie ich uplynulého konania, rozbitie existujúcich zväzkov a následné spojenie do finále... ktoré na pohľad nekončí ultimatívnym víťazstvom, ale cestu k spravodlivému záveru si nájde.
Na jednej strane prakticky žiadny originálny vtip a všetko videné, na druhej slušná variácia. Fakt, že film dostáva toľko hviezdičiek, spočíva v jeho humore. S výnimkou niekoľkých menej vydarených pokusov prináša slušnú situačnú komiku, občas zaujímavý dialóg a prekvapivo nie veľmi nasilu nanútené scény s trošku drámy či vývoja charakterov. Dobré hodnotenie zabezpečuje absencia telesných tekutín a narážok na ich vypúšťanie, čo je tradičným problémom trápnych kúskov, ktoré končia s dvomi či tromi bodmi. Aj v rámci žánru dopadá Rande mesiaca celkom slušne – divákovi nebude pripadať príliš mdlé a balansujúce na pomedzí rôznych kinematografií ako napríklad Schnitzel Paradise a od nechutností typu Hej, kamoš, kto tu varí má našťastie tiež poriadne ďaleko.


Herecké výkony tlačia občas na pílu a občas sú nevyužité. Dax Shepard ako slizký Vince sa snaží a občas je až príliš groteskný. Jessica Simpson je na plátne menej, ako by si želal mužský divák, ktorý dorazil predovšetkým potešiť oko jej vnadami. Netreba sa báť pripomenúť, že Jessica vlastne toho veľa nehrá, na plátne je často na okrasu a jej celá rola obsahuje cca dvadsať riadkov dialógov. Zároveň však nemusíme diškurovať o tom, že je to strašná kosť vždy oblečená do tak perfektnej garderóby, že kameraman, hrdinovia i mužské osadenstvo v sále bude spokojné vždy, keď sa na minútku-dve objaví. A Dane Cook ako hlavný hrdina predstavuje nenásilný štandard, vďaka ktorému preplávate filmom hladko a celkovo sa vám zapíše do pamäti ako sympaťák, na ktorého komédia sa oplatí prísť.
Výsledné hodnotenie už vidíte od začiatku recenzie, takže na tomto mieste sa už len patrí zhrnúť fakty a konštatovať, že ide vlastne o celkom priemerný kúsok, ktorý si bod navyše zaslúžil za trojicu hercov, pár dobrých vtipov, vstrebateľný humor a celkovo dobrý dojem z malej komédie s nulovými ambíciami, ale solídnym výsledkom. Dobre sa pozerá, jej 100 minút má vhodné tempo a po náročnom pracovnom či letnom dni vám padne vskutku výborne.
Employee of the Month (USA, 2006, 103 min.) Réžia: Greg Coolidge. Scenár: Don Calame, Chris Conroy, Greg Coolidge. Kamera: Anthony B. Richmond. Hudba: John Swihart. Hrajú: Dane Cook, Jessica Simpson, Dax Shepard, Andy Dick, Tim Bagley, Brian George, Efren Ramirez