Prvý raz prichádza Bond s priamym pokračovaním. Quantum začína o pár nábojníc neskôr ako skončilo Casino a je to dôležitejšie, akoby sa mohlo zdať. Vystaví to vašu predstavu o Bondovi neľútostnej konfrontácii. Až teraz sa uvidí, ako ste na tom v skutočnosti s Bondom.

Napriek tomu, že reštart série - Casino Royale bolo prijaté veľmi dobre, dovolím si povedať, že hĺbka reštartu sa ukazuje až teraz. Quantum je viac ako ďalším príbehom do zbierky, je priamym pokračovaním, či vlastne adrenalínovým dojazdom predošlého filmu. Z hľadiska vývoja postavy sa 007 v podaní Daniela Craiga mení do (takmer) konečnej podoby, z hľadiska deja zostáva pomerne veľa otvoreného.
                 


Scenárista Paul Haggis je postavou, ktorá spája ostatné dve Bondovky a tentoraz poslal britského agenta naozaj naprieč celým svetom. Od Kazane cez Taliansko až po latinskú Ameriku. Anglická tajná služba sa dozvie ďalšie fakty o medzinárodnej zločineckej skupine, ten najdôležitejší je však najbolestivejší: „majú ľudí všade“. A nie je tým myslený len účtovník Le Chiffre, alebo ekológ Dominic Green. Sú naozaj všade. Aj preto je ďalšej Bondovej žene ublížené (nie je to tak, ako si myslíte) a zatiaľ, čo najvyššia politika opatrne spriada nitky zahraničnopolitických plánov, Bond beží dejom, ako anglický buldog odtrhnutý z reťaze. Opäť skáče, udiera a zabíja drsným štýlom pouličného bitkára, trhá siete chystaných plánov, ochotný vidieť iba svoje ciele. Čo je však Bondovým cieľom? Ochrana vlasti? Pomsta? Snaha ujsť pred sebou samým?
Quantum of Solace je zvláštnym mixom. Na režisérsku stoličku si po „akčnom“ Martinovi Campbellovi sadol „artový“ Marc Forster (Ples Príšer, Hľadanie krajiny - nekrajiny) a úvodnú hudbu urobila navonok nesúrodá dvojica Jack White (White Stripes) a Alica Keys. Berte to ako varovanie. Nič nebude, ako ste čakali! Skvelý rozprávač príbehov a emócii Forster si vychutnáva jednu akciu za druhou s entuziazmom priam hmatateľným. Akokeby kričal na štáb: ešte automobilovú naháňačku!, ešte le parkour!, ešte motorový čln a lietadlo!. Jeho nadšenie pre akciu a kvalitná podpora zo strany spoluautorov Bournovej trilógie ma veľmi milo prekvapila. Škoda, že strih uháňa naozaj šialeným tempom a veľké množstvo akcie mení na víchor, ktorý vnímate skôr pocitovo, ako dejovo. Pravdepodobne to bol zámer, pretože práve práca s pocitmi krášli Forstera. 


Napriek tomu, že hlavná postava prechádza akýmsi amokom - reakciou na záver predošlého filmu, všetky pokojné scény (nie je ich tak veľa) sú zahrané a zrežírované s nesmiernou precíznosťou. Vzťah s M, dialóg s nedávnym (ne)priateľom vo výslužbe a najmä vytvorenie tandemu s Bondgirl sú na výbornej úrovni. Dvojicu Craig – Kurylenko staviam dokonca vyššie ako pár Bale – Gyllenhaal v Temnom rytierovi. A to napriek tomu (či práve pre to?), že je to snáď prvá Bondgirl s ktorou sa agent 007 nevyspal.
Vrátim sa však ešte k režisérovi. Je pravda, že jeho Bond čerpá z fyzičnosti Bournea. (Pre mňa si ju dokonca bezostyšne preberá a pohlcuje, najmä vďaka Craigovi, ktorý je stokrát hranatejší a drsnejší ako Matt Damon). Je pravda, že sa navonok podriaďuje ságe a ponúka prehliadku akcie. A je pravda, že naznačené témy (šedá zóna medzi dobrými a zlými, utilitarizmus medzinárodnej politiky, strach agentúr z infiltrácie) iba naťukáva a vzápätí odhadzuje.
Ale! Robí to veľmi plynulo, bez zaváhania a s jemnými náznakmi svojho vlastného videnia. Či už scéna s konským dostihom, alebo v opere, sú prejavom režisérovej estetiky. Drobným, ale príjemným. V konečnom dôsledku sa však Marc Forster zmenil na režiséra akčného filmu a túto zmenu zvládol veľmi dobre.


Hlavným hrdinom a z môjho pohľadu jedným z dvoch osnovných stĺpov súčasnej bondovskej mytológie je Daniel Craig. Behom dvoch filmov sa stal neodmysliteľnou ikonou a bravúrne zvláda čokoľvek, čo mu scenáristi prinesú: je to takmer neakčná druhá polovica Casina Royale? Je to zrada milovanej osoby? Je to zúrivé besnenie, alebo chladnúce srdce? Ide mu všetko a v každej polohe je absolútne presvedčivý. 
Druhým hlavným hrdinom je nový bondovský štýl. Realizmus, ktorý sa vysmieva z brosnanovských nanohračičiek / smokingov a sebavedomie, ktorým paroduje/odkazuje na svoje minulé (či vlastne budúce) zvyky („Neviem, čo to pijem, ale chutí mi to“). Cesta nastúpená v predošlom filme je široká autostráda a team autorov sa po nej ženie maximálnou rýchlosťou.
Niet sa čo čudovať, že práve týmto dvom momentom je venovaný celý film. Áno, dej je pomerne jednoduchý a priamočiary. V porovnaní s Temným rytierom mu chýba sofistikovanejší nepriateľ, komplikovanejšia stavba príbehu a motivácii. Bolo by však nefér vnímať to ako chybu. Tak akoby bolo nefér hľadať v drsnej Bloody Mary barikové odtiene austrálskeho shirazu. Toto je príbeh pomsty a jedného muža, ktorý sa nám pred očami mení. Bol zaľúbený a trpel. Teraz je už jeho pancier pevnejší a škrupiny tvrdšie. Skôr akoby vám mal podať pomocnú ruku, je ochotný pomstiť vás. Všimnite si scénu uprostred ohňa. Nie sú tam žiadne zúfalé slovká márnej útechy. Tú predstavuje pištoľ a zatvorené oči. 


Navonok komplikovaný názov Quantum of Solace odkazujúci na spoločnosť hlavných zloduchov, je v skutočnosti viac ako „dostatočný počet O v názve“. Vo voľnom preklade ako „Štipka útechy“ vystihuje psychologický stav hlavných predstaviteľov. Bond i jeho kolegyňa chcú zabiť, aby zabudli, ale obaja tušia (a aj zisťujú), že zabitie nič nerieši. Otázka "čo teraz?" prezrádza, že vo svojich činoch našli naozaj veľmi málo útechy a musia si nájsť niečo nové.   Patríte k tým, ktorí plačú za Brosnanom? Patríte k tým, ktorí sa hnevajú, že im ukradli Bournea? Chceli by ste ďalšieho Temného rytiera? Nemám pre vás ani štipku útechy. Mám pre vás Bonda, zúriaceho a ženúceho sa ako tornádo. Keď sa rozhnevá, tak sa mi páči. 
Quantum of Solace (V. Británia/USA, 2008, 106 min.) Réžia: Marc Forster. Scenár: Paul Haggis, Neal Purvis, Robert Wade. Kamera: Roberto Schaefer. Strih: Matt Chesse, Richard Pearson. Hudba: David Arnold. Hrajú: Daniel Craig, Mathieu Amalric, Judi Dench, Gemma Arterton, Olga Kurylenko, Jeffrey Wright, Rachel McDowall, Stana Katic