Dokumentárnych filmov sa k nám veľa nedostane a napríklad každoročná Disneyho prírodná sonda vydávaná vždy ku Dňu Zeme absentuje už roky. Ale občas sa lokálny distribútor rozhodne zobrať pútavý dokument zo zahraničných festivalov a produkcií, lokalizovať ho a ponúknuť napríklad celorodinnému publiku. To je prípad Putovania so sobíkom, ktorý by chcel osloviť nielen staršieho, ale najmä mladšieho diváka.

Do výbavy dostal od tvorcov pomerne striedmu stopáž (86 minút sa dá zvládnuť, hoci aj to je miestami veľa) a v slovenských kinách aj rozprávača Roba Rotha. To je celkom dobrý krok (v Čechách majú Mareka Ebena), lebo atmosféricky a dobre zvolený hlas je kľúčom k úspechu. Ako správny dokument nie je Sobík vybavený ďalšími hlasmi, ale rozprávač na seba berie celé bremeno narácie a pôžitku. Roth dokáže výborne pracovať so svojím hlasom a dáva novinke nezameniteľný punc dobrého dabingu.
KINEMAVIDEO4954.
O čo vo filme ide? Najmä o prvý rok života Sobíka menom Ailo. Narodil sa tam hore v Laponsku a tento film mapuje jeho zrod, prvé hodiny a výborné detaily typu kedy začne chodiť, kto mu pomáha, ako sa jeho kopýtka prispôsobujú snehu či náročným podmienkam. A neskôr aj čo taký sobík vyžiera a kde si jedlo nájde – tráva, mach či iné potrebné rastliny sú občas nedostupné, ale on by rozhodne nemal byť hneď od prvého dňa života hladný. Tieto malé civilné potreby nás dobre zoznámia s drobcom – a najmä detskému divákovi predkladajú odpovede na celkom triviálne otázky, t.j. ako sa Ailo dostane na svet, začne žiť a čo ho čaká ďalej.
Ailo a jeho filmoví tvorcovia našťastie nie sú sebci, takže nám predstavia aj ďalších členov. Pôsobivé sú najmä dilemy či kľúčové rozhodnutia mamy, na ktorú je Ailo spočiatku odkázaný a tá musí neraz zvážiť, či preferuje seba alebo bezpečie potomka v náročných okamihoch. Ailo nie je samotár ani v celej prírode, takže postupne narazí aj na zvieratá svojho druhu – a čo bude pre divákov pestrejšie, aj ostatné laponské typy a ich správanie. Niekedy uvoľnené, inokedy sústredné, ale ako pravý dokument nenápadne sleduje zvieratá vo vlastnom svete a ich interakciu s prostredím.

Čakajú nás s nimi rozmanité žánrové chvíľky. Sú tu napínavé, takmer hororové momenty, kedy ide zvieratám o život. Je tu scéna ako z akčného filmu, keď treba prejsť cez rieku. Ale sú tu aj vtipné momenty so zajacom či veveričkou, obľúbenými typmi, od ktorých aj deti čakajú väčšiu zábavu. Plus tchor je smraďoch, medveď sa môže vykľuť ako dobrák i nebezpečný a pri vlkovi nečakáte vlastne nič dobré, skôr sa automaticky bojíte.
Zvieratá sú jedna súčasť, samotný Ailo skutočne putuje cez viaceré časti a v tom momente dostaneme šancu vidieť aj veľký kus Laponska a samotnú škandinávsku prírodu. Niekedy ukáže neľútostné stránky (a -40C na teplomeri), inokedy dostanete chuť ju prebádať sami alebo po filme na mape. Ťažko sa rozhodnúť, ktoré časti zvláda film lepšie: či fungovanie ako cestopis a odhaľovanie malebných zákutí alebo skôr mapovanie zvierat a ich príhod. Fauna i flóra sú takmer rovnako zastúpené a tvoria krásny ekosystém.

Na druhej strane, len pri jednom rozprávačovi a relatívne jasnej štruktúre (akoby malé epizódy podľa diania) môže Putovanie so sobíkom už v druhej polovici trošku nudiť, lebo stratí kus svojho tempa. Nie je to prvý film s podobnou výčitkou, naopak, väčšina dokumentov dopadne podobne, lebo ich sledovanie je náročné a často sa veľa nedeje, iba sledujete prírodu. Treba sa na to pripraviť a nečakať veľké dramatické momenty. Hudba je OK, ale na Putovanie vtákov a tento legendárny hudobný sprievod sa veru nechytá.
Putovanie so sobíkom je celkom dobrý dokument, ale nalaďte si deti alebo váš sprievod na potrebnú vlnovú dĺžku. Aby nehovorili, že tam bola síce pekná príroda, dobrý rozprávač, ale niečo tomu chýbalo. V Laponsku sa veľké akčné či hudobné scény veru nedejú – ale dokument tohto formátu k nám príde zriedka.
Aïlo: Une odyssée en Laponie (Francúzsko, 2018, 86 min.)Réžia: Guillaume Maidatchevsky. Scenár: Morgan Navarro, Marko Röhr