Ujasnime si vopred jednu vec. Toto nie je animák pre celú rodinu. A konečne by mali niektorí diváci už pochopiť, že keď je film animovaný, nie je to automaticky detský. A keď už máme toto intro za sebou, môžeme začať naplno chváliť ako nový Wes Anderson využil formu, obsah, tému a brilantný dabing... (Mimochodom, to, že film u nás nie je dabovaný, ale s titulkami, je jasný zámer i hraničenie cieľovky).

O 20 rokov v budúcnosti čelí Japonsko novej kríze. Mesto Megasaki ohrozuje psia chrípka, hrozí aj jej presun na človeka. Riešenie je radikálne, no snáď účinné: poslať všetkých hafanov na neďaleký ostrov, kde je aktuálne prevádzkovaná skládka. Stane sa. O pol roka neskôr sa na tomto ostrove podarí pristáť s malým lietadlom 12-ročnému chlapcovi Atari, ktorý sem prišiel hľadať svojho havkáča. Podarí sa mu spojiť sily s päticou psov, ktorí sa stávajú jeho sprievodcami a popritom začnú odhaľovať sprisahania starostu, ktorý je zhodou okolností pestúnom chlapca...
Hoci je náčrt deja pomerne bizarný či zdanlivo neatraktívny, netreba sa báť. Z pera Wesa Andersona (a jeho kamošov) sa zrodil pestrý kúsok plný alegórií a nelichotivých vízií na adresu ľudstva a prístupu ku zvieratám či celej spoločnosti. O originalitu rozhodne nie je núdza, no treba sa pripraviť na inú náladu ako pri „svetlejších“ kúskoch typu Moonrise Kingdom. Psí ostrov má neraz zádumčivú až depresívnu atmosféru, v ktorej nechá pohybovať sa množstvo postáv. Nejednému divákovi sa môže zdať pomerne temný, od smutného vyhostenia miláčikov až po objavovanie bezútešnej atmosféry ostrova. Ďalšie vlny depresie sa valia aj pri pohľade na samotnú spoločnosť budúcnosti, sčasti aj na politický systém (hoci nikto nechce uprieť isté demokratické kroky či názor opozície). A na veselosti nepridá ani pôvod hrdinu Atari, ktorý je z pozície siroty vďačný aspoň za psíka, o ktorého pomerne skoro príde...
KINEMAVIDEO4418.
Až sa zdá byť pomerne nereálne, že na takom smutnom základe je postavený občas veselý príbeh o púti. Psí ostrov je žánrový mix a nepôsobí ako komédia, Anderson tradične skladá absurdné prvky v deji. Našimi sprievodcami sú piati havíkovia, resp. 4+1, lebo Chief sa nechce stať súčasťou partie a väčšinou hlasuje proti návrhom, no napokon sa nechá presvedčiť pre spoločné misie. Ešte viac to platí po pristáti Atariho na ostrove a jeho charakter vyznie pri kľúčových momentoch. Psí ostrov je čiastočne road-movie, keďže spoznávame lokalitu psov i zákutia, no neraz odskočíme do Megasaki, kde sa chystá nový komplot.

Veľmi silnou súčasťou Psieho ostrova je Japonsko. Nejde iba o to, že film si užijú najmä japanofili pre narážky (Sito downo, biscuito a pod.), ale najmä kvôli inštalácii do spoločnosti, ktorú vnímajú mnohí ako jednu z najvyspelejších na svete. Fakt, že Anderson zasadil príbeh práve sem, je sčasti alarmujúci; ak považujeme Japonsko za predzvesť diania na Zemi (obyvateľstvo, ekonomika), potom jeho príbeh naberá mrazivý nádych, ak nám chce ukázať, kam sa môžeme dostať a akú otázku by sme podobným spôsobom chceli riešiť. Lebo sú tu voľby, vedci, vplyvné machinácie, yakuza, súčasne aj vplyv tradícií konfrontovaný s modernými technológiami. Japonsko určite nenašlo iba využitie kvôli bohatej forme...
...ktorú Anderson opätovne využíva s veľkou bravúrou. Samotná jazyková stopa je riešená inak ako sme zvyknutí a film je tým pádom nedabovateľný). Ľudia hovoria najmä japonsky a psi anglicky, čo zvýrazní rozdiely. Soundtrack využíva bubny, je atmosférický, zveľadí tradíciu i napínavé scény. Režisér ctí pravidlá spoločnosti, lineárne rozprávanie úspešne rozbil umnými flashbackmi, aby mal diváka v každej chvíli, kde ho potrebuje. Niečo povie vopred, iné si šetrí na záverečnú tretinu. Hoci nejde o šokujúce odhalenia, trieštená narácia pozdvihne celok a kladie vyššie nároky na diváka.

A platí to aj pre formu animovaného filmu s bábkovými technikami. Nepozerá sa ľahko, prevládajú tu dialógy (umne napísané, musíte sa na ne sústrediť a vychytať detaily) prednášané špičkovými hercami v správnych chvíľach. Sú tu klasické kamerové postupy Andersonových filmov, aj jeho iné prvky. To je azda sčasti aj malinké negatívum pre znalcov: opäť známe finesy, akurát v inom prostredí.
Na pomery bežného diváka to bude festivalový zážitok ako remeň (a ešte aj animovaný!) Pre fanúšikov režiséra to bude dobrý, hoci zrejme nie najlepší kúsok (niečo nevyslovené mu chýba). Pre nás všetkých je to jeden z najoriginálnejších počinov tohto filmového roka. Milovníci Japonska môžu pridať bod.
Isle of Dogs (Nemecko/USA, 2018, 101 min.)Réžia: Wes Anderson. Scenár: Wes Anderson, Roman Coppola, Jason Schwartzman, Kunichi Nomura. Hrajú: Bryan Cranston, Koyu Rankin, Edward Norton ...