Príšerákovci majú náročnú úlohu: na pohľad vyzerajú ako kópia Hotelu Transylvania a nevyhnutne budú s touto nálepkou bojovať. Nemá zmysel sa tomu vyhýbať, mnohí budú porovnávať už pri vstupe do kina. Je to nesmierne ťažká úloha, ale napokon zistíte, že dej je odlišný a celok funguje inak.

Titulná rodinka totiž nemá podobu monštier hneď od začiatku – žije svoje civilné životy, no pomerne nešťastne. Tatko má ťažkosti v práci, mame krachuje kníhkupectvo, syn je v škole šikanovaný, hoci má obrovský potenciál a dcéra je hanblivá puberťáčka, čo očakáva od života viac, no nevie ako na to. To je spoločný menovateľ, celkovo je rodina nešťastná a bodom zlomu sa stáva ťah Drakulu, ktorý si vyhliadol maminu z rodiny ako potenciálnu partnerku. Pošle Babu Jagu, aby ju premenila na upírku, no zrazu sa menia všetci a kliatba znie jasne: kým nebudú šťastní, ľudskú podobu späť nezískajú.
KINEMAVIDEO4468.
Prísť na Príšerákovcov a vidieť zrazu rodinu v civile, to je možno v prvých minútach nečakaný fakt. No paradoxne film lepšie funguje v prvej polhodinke, keď sa dostávame pod kožu všetkých postáv, lebo hoci sú pripravené jasne čitateľné archetypy, miestami sú celkom sympatickí a najmä sa diváci s nimi môžu okamžite stotožniť. Platí to pre detí i rodičov. Hoci šikanovaný chalan i nepopulárna baba nie sú vôbec objavné postavy, v rodine majú dobré miesto a pri prepracovaných neúspešných rodičoch je zrejmé, prečo táto rodina zďaleka nefunguje. Nejde iba o komunikáciu, ale aj nálož denných úloh či celkové smerovanie jednotky. Pôvodný názov Štastná rodina azda lepšie popisuje jej cieľ.

Preto je nevyhnutné, že keď sa film zlomí (a vtedy príde nevyhnutné porovnávanie), máme pred sebou niečo povedomé, videné – ale už nie také svieže. Každý člen dostane inú podobu: Kvázifrankenstein, upírka, múmia i vlkolak, to sú správne monštrá ako zo starých hororov Universalu, akurát prevedené do infantilnej podoby, kde sa mieša to civilné a to nové. Niekto by si chcel trošku užívať podobu, iný vidí v tom iba to najhoršie (tínendžerka sa mení na múmiu, takže body za krásu opäť nezíska).
Od tohto momentu však film nasleduje dve roviny: snaží sa opraviť tú civilnú (čo je dobre) a operuje vo svete strašidiel (čo už tak dobre nevychádza). Sú tu pokusy o akčné i hororové zložky, scenár sa občas odtrhne a chce prekvapiť, najmä v poslednej tretine mu to neraz vychádza, no je to akosi málo. Operovať na troch frontoch sa dá, no nezvláda to každý animák najlepšie – a Štastná rodinka nemá ani tie najlepšie gagy, ani najväčšiu akciu či najnapínavejší horor, hoci odtiaľ získava bodov najviac.

Nižšiu mieru originality nepovýši kvalita animácie a najmä strana zla nemá dobré postavy. Tuctový Drakula s poskokmi či Baba Jaga naťahujú svoje scény a nič nové do žánru neprinášajú – žiaľ ani tú dobrú variáciu na už videné vzory v iných filmoch.
Pozitívum je, že Príšerakovci napokon nekopírujú iné filmy, len si z nich požičajú pár elementov, chcú ich miešať inak, no civilné problémy im nerieši, len im skôr priťaží. Je jasné, že hľadanie receptu šťastia bez príšer by bola pre deti nuda a pre rodičov skôr artová dráma či komédia. No tu všetky dobrodružstvá, snaha o prežívanie problémov postáv alebo iné elementy často len prešumia okolo vás bez hlbšieho dopadu.
Happy Family (UK/Nemecko, 2017, 96 min.)Réžia: Holger Tappe. Scenár: David Safier, Catharina Junk. Podľa knihy: David Safier