Zúfalo nudná klišoidná romantická komédia, ktorá ušla zo zadného regálu DVD požičovne...

S nízkorozpočtovými romantickými komédiami to chodí ako pri hode kockou. Stačí jeden vrh (zhliadnutie) a máte výsledné hodnotenie. Tento raz to tvorcom fatálne nevyšlo, majú to za bod. I keď premisa bola celkom fajn a ja by som hlasoval za uvedenie do našich kín (pred videním)...




 Cieľavedomá Američanka Anna pracuje ako aranžérka bytov, má fajn priateľa – doktorka, no ten sa akosi nevie rozhýbať do kúpy snubného prstienka a jeho správanie je veľmi podozrivé, keď dá prednosť operácii aorty pred romantickou večerou. Navyše zdrhol do Dublinu na konferenciu. No keď si Anna na internete zistí starodávny írsky zvyk, že každého 29. februára sa na zelenom ostrove mení karta a nerozhodných chlapov žiadajú o ruku odhodlané ženy, kúpi letenku na starý kontinent, aby konala. Zhodou poveternostných podmienok do Dublina nepriletí, pristane vo Walese a odtiaľ sa trepe do hlavného mesta Írska. Po pár kilometroch už aj s hulvátskejším domorodcom, u ktorého prespala a sľúbil ju za 500 eur dopraviť, kam jej srdce piští...

Vy viete, že také road-movies a love-stories sú nevyspytateľné a je iba otázkou času, kedy vlastne preskočí medzi neutrálnymi či vyslovene negatívne naladenými postavami povestná iskra a zrazu sa možno do Dublina nebude potrebné dopraviť. Ako sa vraví, nie je dôležitý cieľ, ale cesta?


Priestupný rok je totálne predvídateľný film. Na tom nie je nič zlé, aj na romantické komédie sa chodí ako na akčné filmy. Dej je jasný vopred, ide už len variáciu. Problém je, keď sa realizuje – a nefunguje alebo je príliš zdĺhavá. Vidieť to na scéne zmeškaného vlaku. Pár príde na železničnú stanicu, vlak má prísť o tri hodiny. Oproti vidno mizerne nakľúčovaný vrch, kde chce On nalákať Ju na výlet v štýle, že za 15 minút sú tam. Vykročia, On jej začne rozprávať otrasne podaný príbeh, na čo si Ona myslí, že ju balí a potom v diaľke vidia vlak. Ona sa rozbehne v lodičkách (!!!) dole kopcom, aby ho stihla, na čo skončí na zemi, vyváľa sa dobre v blate a vlak jej ujde. Osem klišé na sotva päť minút filmu a riadne mizerných, to je výsledok celej scény.
Priestupný rok je celý zložený z podobne vyšumených point, kde nechýba načapanie i zízanie na hrdinku len v spodnej bielizni, fingovanie manželstva, noc v manželskej posteli, výmena prvého bozku súčasťou debilnej hry, návšteva bláznivej svadby vrátane spitia sa do nemoty a prespania na lavičke i uvedomenie sa veľkomestskej slečny na vidieku. Korunku všetkému nesmie nedať jeho trauma, no tá je taká nevýrazná, že jeho grobianske správanie sa vlastne nedá ospravedlniť, keď si uvedomíte, že vlastne nič tragické neprežil. Rruku na srdce, väčšiu romantickú tragédiu som zažil asi ja v sedemnástich na strednej škole... 


Nevýrazná je aj Amy Adams, ktorá zo svojho typického šarmu do tejto podpriemernej komédie priniesla veľmi máličko. Je skôr tuctovou kópiou Nicole Kidman spred dekády a nie talentovaná Amy zo Začarovaných či Noci v Múzeu 2, kde na malom priestore dokázala parádne zaujať...
Skrátka, celé zle a v tomto roku zatiaľ jeden z najhorších filmov. Zúfalo nudný, prekypujúci tým najotrasnejším zložením klišé, aké si možno predstaviť, s úplne nulovou variáciou. V polovici filmu krútim hlavou a som na štvorke, čím ďalej idem, tým sa hodnotenie znižuje. Trápnu nulu zachránil Randy Edelman, troška dobrého soundtracku či občas dobrý strih. To je fakt málo.
Leap Year (USA, 2010, 99 min.) Réžia: Anand Tucker. Scenár: Deborah Kaplan, Harry Elfont. Kamera: Newton Thomas Sigel. Strih: Nick Moore. Hudba: Randy Edelman. Hrajú: Amy Adams, Matthew Goode, Adam Scott, John Lithgow, Noel O’Donovan, Tony Rohr, Pat Laffan, Alan Devlin, Ian McElhinney