Keď adjektívum zúfalý platí iba pre meno hlavného hrdinu a nie celkovej kvalite filmu...

U Nika platilo, že európska animovaná produkcia len vytŕča malé sobie rožky, no Despereaux je čerstvo narodený myšiak s poriadne veľkými lopúchmi, no našťastie ich nemá úplne nadarmo. Podobne ako sloník Dumbo, aj on patrí medzi veľkoušatých, ktorí sa túžia presadiť.




 
Despereaux to nebude mať jednoduché, pretože je od narodenia iný a nielen svojou anatomickou dispozíciou sluchového ústrojenstva, ale aj vkusom na svojich kamarátov, či názory na rozličné druhy zvierat. Preto mu nerobí problém kamarátiť sa aj s mačkou, k hrôze a panike svojich spolumyšiakov. Nuž Despereaux je skrátka iný a navyše strašne túži stať sa hrdinom, čo ho vedie k heroickým kúskom, ale pretože žije v striktnej spoločnosti, tak aj k vyhnanstvu. Lenže nie všetko je stratené a jeho dobrodružná povaha ho dostane ďaleko. Najprv iba za hranice domova, potom až do kráľovstva Dor, kde čaká na záchranu princezná a pár ďalších problémov ...






S Príbehom Zúfalčeka môžete mať iba dva problémy. Po prvé, je sčasti európsky a tým pádom iný. Autori stavili na odlišný druh formálnej i obsahovej animácie. Čo znamená, že oproti megatrhákom Pixaru či Dreamworks, vyzerá miestami ako chudobný príbuzný. Na druhej strane má v sebe zaujímavé kúzlo, prejavujúce sa v predstavených charakteroch a lokáciách. Autori si navyše uvedomili, že príbeh samotného Zúfalčeka je miestami až zúfalo jednoduchý, a tak sa ho rozhodli kompenzovať väčším množstvom vedľajších postáv. Tie síce nie sú perfektne vykreslené či vysvetlené, ale príjemne dopĺňajú celý kolorit a robia film pestrejším. To neznamená, že v očiach niektorých neskĺzne do príliš veľkého gulášu, ale osobne mi tento koncept neprišiel zničujúci, naopak, celkom výživný.
Zúfalček je navyše po stránke obsahu klasický. Iste, nie príliš originálny, takže pri lacnejšej animácii (i fantázii) tvorcov si neváha občas požičať nejaký prvok z iných diel posledných rokov (najmä v DreamWorkse musia právnikov páliť ruky od možných žiadostí), a to ani nie v obsahu ako vo forme. Do veľkej miery rezignuje aj na detinské poučovanie a pre prekombinovaný dospelácky humor. Ten už v posledných rokoch začína viac škodiť, z dôvodu, že menšie štúdia ho jednoducho nevedia aplikovať. Preto má Zúfalček najmä mnohé rozprávkové motívy, ako dobrodružného hrdinu, smutnú princeznú, ďalekú cestu, ale nie "povinný" tucet vtipných, či sarkastických charakterov, ktoré by vám po čase mohli liezť na nervy.


Druhý načrtnutý problém sa týka sveta myší, ktorý prirodzene 18 mesiacov od majstrovského kúsku menom Ratatouille, môže len ťažko súperiť s týmto desiatkovým titulom. Priamemu porovnaniu sa mnohí nevyhnú – a je jasné, že v tomto smere zase klasický prístup a jednoduchšie podanie vychádza na menej bodov, ako stopercentný hit Pixaru, kde sedelo absolútne všetko vrátane príkladných vedľajších postáv, zakomponovania ľudí i myšlienok nad rámec deja.
Zúfalček neprináša do sveta animákov príliš veľa nového. Na druhej strane ani veľa neriskuje a tým pádom nevyhráva toľko bodov. Dobrý príbeh o myšiakovi, ktorý sa chce stať hrdinom, pár dobrých vedľajších postáv na vyplnenie času, obsahovo zaujímavú, formálne bežnú animáciu. Ale práve ten kúzelný obsah a výborný soundtrack Williama Rossa vyšvihli Zúfalčeka nad hranicu priemeru.
The Tale of Despereaux (V. Británia/USA, 2008, 94 min.) Réžia: Sam Fell, Robert Stevenhagen. Námet: Kate DiCamillo – kniha, Will McRobb, Chris Viscardi. Scenár: Gary Ross. Kamera: Brad Blackbourn. Strih: Mark Solomon. Hudba: William Ross. Hrajú: V českom znení: Marek Holý, Lucie Vondráčková, Naďa Konvalinková, Jan Šťastný, Miroslav Táborský