Moderné dejiny registrujú vojnu v Juhoslávii, akurát my máme tendenciu zabúdať. Niektoré štáty a ľudia nie – a Sergio Castellitto sem zasadil svoj nový príbeh. Slobodná matka Gemma príde do Sarajeva so svojím synom Pietrom rozprávať mu o rodnej zemi a ako ju pred 16 rokmi opustila počas vojny. Na miestach, ktoré sa jej vryli do pamäti, si spomína ako sa zamilovala do Pietrovho otca, túžili po dieťati a ako sa im podarilo vyriešiť situáciu s následkami. Ale vojna sa blížila, zanechala stopy a rozkol v momente, keď ona zo Sarajeva utekala preč a on tu ostal...

KINEMAVIDEO1805.Dvadsať rokov je dostatočná doba, aby sa niektorí tvorcovia dokázali pozrieť na problematiku či dejiny s určitým nadhľadom. Ale podobne ako pri iných filmoch popisujúce dejiny, na ktoré si ešte mnohí z nás dokážu spomenúť a zažili ich počas svojho života, aj tu sa vynárajú zhodné myšlienky. Kde som bol v tom čase alebo čo by som robil na ich mieste?

Príbeh Gemmy je postavený na tomto princípe, využíva osvedčený spôsob retrospektívy striedaný so súčasným putovaním na rovnakých miestach. Najprv si dá pomerne načas a obsiahlo sa venuje primárne zápletke lásky Gemmy a Diega. Na štedrej ploche prvej hodiny buduje ich vzťah, kladie otázky, a nestihne ich hneď zodpovedať. Radšej sa venuje vedľajším postavám, líniám a niekedy môže byť pôsobiť máličko samoúčelne. Príbeh môjho syna je filmom dvoch polovíc a do druhej hodiny prináša čoraz silnejšie momenty. Graduje, plynie do veľkých momentov, naplno nechá prepuknúť vojnový konflikt v Sarajeve, ale nezabúda na tému životných osudov. Potom už rezignuje na klišé peknej lásky a mení tému na už očakávaný boj o prežitie. Vzťah podrobí náročnej skúške a v posledných 35 minútach vyznieva oveľa dramatickejšie. Retrospektívne scény zaberajú naplno a práve v tom momente si uvedomíte ako ľudia prežívali, zatiaľ čo my sme prežívali prvé roky v novom štáte. Rekonštrukcia vojny je dobre kombinovaná s osudom niekoľkých ľudí a ústrednej dvojice.

Penélope Cruz je najsilnejším článkom, jej Gemma jednoznačne hrá prím, najmä v dramatických vypätých momentoch (nestratí sa ani v love story). Výkon Emila Hirscha nemusí sadnúť každému – ale vo flashbackoch je pôsobivý. Ich dramatický príbeh netradične dopĺňa moderná hudba od Nirvany či iných tvorcov.Na prvý pohľad to vyzerá ako typická európska dráma, no v skutočnosti vás čaká pôsobivý príbeh so silným hereckým obsadením. Bod-dva stráca kvôli dĺžke, pár klišé v úvode a odbočkám, ale vo finále vás čaká silný zážitok.Venuto al mondo (2012, 127 min.)