Tento mesiac sa ku nám prebojovali štyri dokumentárne filmy. Po veľmi dobrom slovenskom My zdes, veľmi nudnej Duši Neapola, a hudobnej Dogore, sa na rad dostáva Príbeh Modrej planéty. Réžiu má na svedomí dvojica Marie Pérennou a Claude Nuridsany, ktorí sa stretli už pri ich prvom filme Mikrokozmos z roku 1996.

Celých šesť rokov trvalo tvorcom iba samotné nakrúcanie nového diela a výsledok ich snaženia máme možnosť vidieť od 29. septembra. Poďme sa teda pozrieť, čo nás čaká a či sa návšteva kina oplatí.
Veľa prezrádza už samotný názov. Film sa snaží ponúknuť prierez evolúciou Zeme od vzniku vesmíru, samotnej planéty a života na nej. Na jeden celovečerný film je to vcelku veľké sústo. Hneď na začiatku zaujme našu pozornosť rozprávač. Toho nielenže  počujeme, ale aj vidíme, dokonca aktívne zasahuje do deja. Ide o starého afrického domorodca - šamana, sediaceho pri ohni v jaskyni, ponúkajúceho nám možnosť započúvať sa do príbehu života.


Čakajú nás prekrásne zábery zrodu univerza a našej planéty, jej fáz od ohnivej gule, cez tvorbu oceánov, zeleného suchozemského raja a vzniku života (ako kulisa poslúžili predovšetkým Island a Madagaskar). Prvým veľmi zaujímavým momentom je sekvencia, keď sa život premiestňuje z mora na súš. Sledujeme dve, zvláštne vyzerajúce ryby, pri pokusoch pohybu na pláži, spôsoby bývania a pri vzájomnom "balení". (Celkovo máme možnosť zhliadnuť niekoľko naozaj bizarne vyzerajúcich živočíchov).
Pri pohľade na dvojicu (podľa komentára zaľúbených) papagájov zasa zmäkne každé detské srdce. Osobne vidím práve tu najvhodnejšie publikum. Deti s povinnou školskou dochádzkou. Tie by si film mohli pozrieť ako komplementárny prvok k hodinám biológie, alebo spolu s rodičmi, ako protipól k bezduchej zábave akéhokoľvek druhu. Dospelý, všeobecne vzdelaný človek sa bohužiaľ z filmu nič nové nedozvie. Samozrejme, môže byť nadšený napríklad zábermi rodiaceho sa vtáka, točeného z vnútra vajíčka, ale suma nových informácií, ktoré si zo sály odnesie, sa dramaticky blíži k nule. Navyše, nie každému musí vyhovovať mierne patetický, miestami až infantilný komentár rozprávača. Najlepším príkladom tejto výčitky, sú jeho poznámky o láske (medzi zvieratami) a tvrdenie, že život vždy vzniká z lásky. Pri pohľade na páriace sa ropuchy, je to len ťažko uveriteľné :-).
Príbehu Modrej planéty do značnej miery pomáha spolupráca soundtracku a strihu. Scény pod vodou pôsobia ako tanec najrôznejších druhov rýb a iných živočíchov, boju krabov o samičku dodáva až akčnú atmosféru. Rovnako prestrihy z húfu rýb, všetkých plávajúcich rovnakým smerom, na kŕdeľ vtákov, správajúcich sa úplne identicky, sú celkom vtipné. Neprekvapia však nikoho, kto videl viac ako dva dokumentárne filmy.  


Sám som zo sály odchádzal so zmiešanými pocitmi. Nesadol mi kontrast starého Krováka, sediaceho v jaskyni pri ohni, a jeho výkladu o zrode univerza (oproti patetickosti druhej polovice filmu, totiž na začiatku rozprával skôr ako vedec, než domorodec).
Navyše: dĺžka 80 minút sa na prvý pohľad nezdá nijak dramatická, avšak pre repetitívnosť informácií, spolu so zbytočnou ťahavosťou záberov, je až príliš prestrelená.
Príbeh Modrej planéty je vďaka svojej farebnosti a niekoľkým technicky zaujímavým záberom, v spolupráci s hudbou a strihom skutočne pekný na pozeranie, pre "nedetského" diváka je to však bohužiaľ všetko.
Genesis (Francúzsko/Taliansko, 2004, 81 min.) Réžia: Claude Nuridsany, Marie Pérennou. Scenár: Claude Nuridsany, Marie Pérennou. Kamera: Patrice Aubertel, William Lubtchansky, Claude Nuridsany, Marie Pérennou, Cyril Tricot. Hudba: Bruno Coulais. Komentár číta: Sotigui Kouyaté.