Marie Heurtin, postihnutá slepotou a hluchotou, odsúdená na život v tichu a tme bez komunikácie a kontaktu s vonkajším svetom. Sestra Marguerite, dobrodinka, ktorá si nedovolí umrieť bez toho, aby jej existencia nebola osožná. Marguerite si zaumieni za každú cenu vyviesť Marie zo samoty. Počiatočný boj po dlhej drine a zatínaní pästí pominie, dievča sa podvolí a začne Marguerite dôverovať.

Marguerite je trpezlivá, tvrdohlavá, dievča robí veľké kroky, posilnená putom, ktoré medzi nimi vznikne. Šťastie je však vrtkavé, výstrel už zaznel a jeho spúšť sa nezadržateľne valí do hrdinkinho krehkého sveta. Sila príbehu, s ktorým film prichádza pramení najmä z faktu, že tvorcovia vychádzajú z reálnej udalosti. Marie Heurtin skutočne žila a aj napriek svojim hendikepom sa naučila komunikovať, no najmä milovať svet. Dokonca naďalej rozvíjala Margueritinu prácu, rovnakou “metódou dotyku”, pomáhala učiť znakovú reč hlucho-slepé dievčatá.
KINEMAVIDEO3423.
Režisér a spoluscenárista Jean-Pierre Améris minimalisticky a sústredene rozvíja hlavnú dejovú líniu. Príbeh je premyslený, symbolický so zmyslom pre detail. Dej pozvoľna graduje, je priamočiary a v mnohom neprekvapuje, jeho sila je však v autenticite a emocionalite, ktorá je zbavená sentimentality a úspešne sa vyhol aj klišé prvkom. Film je vo všetkých smeroch presvedčivý so strhujúcimi výkonmi hlavných predstaviteliek. Herecký objav, mladá Ariana Rivoire nezaostáva za skúsenejšou Isabelle Carré. Ich profesionálny vzťah je vyvážený, vzájomne sa dopĺňajú. Režisér presne vedel, čo chce dosiahnuť a darí sa mu to vo všetkých rovinách.

Filmu dominuje silná atmosféra “ticha a tmy”, podtrhnutá prostredím, v ktorom sa dej odohráva- kláštor pre hluchonemé. Obrazy sú presvetlené teplým francúzskym slnkom a postavám sa zákonite začne dariť, nad všetkým sa však znáša tieň… Hrozbu autori naznačia už v úvode filmu, a aj keď vieme predpokladať, ako sa bude príbeh uberať, našu zvedavosť to neumlčí… Améris sa nesnaží zobraziť väznenie, či utrpenie postihnutej Marie polopatisticky, práve naopak, prostredie, v ktorom sa dej odohráva je prívetivé, nepotrebuje zdôrazňovať drámu vedľajšími konfliktmi. Sústredí sa na rozvíjanie puta medzi Marie a Marguerite, prekážky sú prirodzené a nenásilné, Marguerite postupne skrotí divožienku Marie a dokáže zdanlivo nemožné. Tento model je divácky pomerne atraktívny a aj napriek častému varírovaniu, téma filmu je inovatívna. Marie sa okrem socializácie a komunikácie musí naučiť chápať a prijať krutý zákon života, ktorého opakom je neodvratná smrť…
Améris je tradičný, neusiluje o formálne výboje, sústredí sa na silu výpovede, na logiku a emocionalitu jednotlivých obrazov, nič nie je navyše. Príbeh Marie je komplexný, motivácie sú veľmi priamočiare, je presýtený citlivými detailmi, tichými dotykmi a emocionálnym herectvom. Je vyvážený, žiadna informácia mu nechýba, osudy reálne žijúcich postáv dopovie záverečným titulkovým doslovom. Film prináša katarziu a záverečný obraz je malým prológom, ktorý slúži ako uspokojenie diváka, zanechá pozitívny dojem, nádej, že úsilie prináša vytúžené ovocie.

Príbeh Marie je o veľkých krokoch dvoch žien, o vytrvalosti a dôvernom pute, aké môže vzniknúť len, keď sa jeden druhému absolútne odovzdá. Ich úsilie nebolo samoúčelné, Marin prípad bol prvým krokom, dôkazom, že ľudia s tak závažným hendikepom sú schopní komunikácie a začlenenia do spoločnosti. Príbeh Marie si zaslúži byť videný a počutý nie len pre silu informačnej hodnoty, ale predovšetkým pre citlivý prienik do ticha a tmy, do priateľstva, ktoré dokáže preniesť hory…
 
Marie Heurtin (Francúzsko, 2014, 95 min.)Réžia: Jean-Pierre Améris. Hrajú: Isabelle Carré, Ariana Rivoire, Brigitte Catillon, Noémie Churlet, Laure Duthilleul