Ak by sme mali vymenovať najvplyvnejšie avantgardné umelecké smery minulého storočia, rozhodne by sme nemohli vynechať surrealizmus. Stal sa pevnou súčasťou modernej kultúry a i v dnešných dňoch, keď sa o ňom hovorí skôr ako o uzavretej kapitole dejín, má svojím prívržencom stále čo ponúknuť. Dôkazom je dielo popredného svetového surrealistu Jana Švankmajera.   Český tvorca sa z množstva umeleckých činností (prevažne výtvarného charakteru) venuje aj dlhé desaťročia nakrúcaniu filmov. Autor, hlásiaci sa k odkazu Luisa Buñuela či Davida Lyncha, začínal spočiatku krátkymi snímkami, no po nakrútení uznávaného celovečerného debutu Něco z Alenky (1988) upriamil svoje schopnosti viac na realizáciu dlhometrážnych filmov. Šiesty v poradí, nazvaný Přežít svůj život, sa vďaka putovnej prehliadke Projekt 100 dostáva i do slovenských kín.  




 
Snímka rozpráva životný príbeh starnúceho muža Evžena. Úradnícke zamestnanie ho príliš nenapĺňa, s manželkou Miladou si v poslednej dobe tiež akosi nerozumie. Všedná realita ho unavuje, čo sa rozhodne nedá povedať o tých fázach dňa, keď Evžen spí. V snoch sa mu zjavuje atraktívna mladá žena v červených šatách, ktorá sa všemožne snaží zaujať jeho pozornosť a vábi ho k sebe domov. Chlap v neskorých stredných rokoch dostáva nový životný impulz a postupne venuje spánku viac a viac času. Problémy však na neho počkajú aj v záhadných imaginárnych svetoch.   Jan Švankmajer po rokoch upúšťa od reflexie závažných spoločenských problémov. Ťažiskovou témou snímky Přežít svůj život teda už nie sú bizarné riešenia sociálnej frustrácie (Spiklenci slasti, 1996), nenaplnené túžby po ukojení materského pudu (Otesánek, 2000) či snahy o prevrat mocenského režimu (Šílení, 2005). Autor sa vracia k človeku ako jednotlivcovi, ktorý prostredníctvom vlastného (ne)vedomia spoznáva samého seba. Nie však za pomoci desivej fantázie (Něco z Alenky) či mrazivého okultizmu (Lekce Faust, 1993), ale vďaka vzrušujúcemu priebehu vlastných snov.




Návrat k dlhometrážnemu debutu sprevádza aj forma rozprávania príbehu. Přežít svůj život už nie je (na rozdiel od posledných štyroch „celovečerákov“) hraný film s animovanými vsuvkami, ale podobne ako Něco z Alenky „animák“ s hranými pasážami. Umelo rozhýbané obrázky sa opäť objavujú na plátne väčšinu času, ibaže s tým rozdielom, že pôvodnú stop motion animáciu nahradila klasická papieriková. Přežít svůj život je tak montáž statických pozadí s množstvom pohyblivých fotografií, ktoré v detailných záberoch nahrádzajú „hovoriace hlavy“.

Čo sa týka spôsobu narácie, Jan Švankmajer sa neodkláňa od vlastných osvedčených postupov. Tok plynúceho deja teda narúšajú pobehujúce sliepky, rozbíjajúce sa vajcia, roztrieštené melóny, kotúľajúce sa jablká, plaziace sa hady, nebezpečné krokodíly a kdejaké iné potvory. Našťastie, tentokrát autor nenecháva bezmocné publikum topiť sa vo vlnách ireálností, ale pokúša sa postavou psychoanalytičky interpretovať prúd spontánnych asociácií. Pre zarytého surrealistu dôvod k zúrivosti, pre bežného diváka žiadaný ústretový krok.


Napriek vážnosti témy nepostráda snímka Přežít svůj život zmysel pre humor. Ibaže počet úsmevov na tvári je priamo úmerný znalostiam z oblasti psychológie. Kopance medzi obrazmi Sigmunda Freuda a Carla Gustava Junga, visiace na stenách doktorkinej ordinácie, síce môžu pôsobiť žartovne aj na laickú dušu, avšak jednotlivé dôvody emocionálnych pochodov inak vážených portrétov sú omnoho vtipnejšie. Nehovoriac ešte o tom, že zamilovať sa do animy v kombinácii s oidipovým komplexom... to sa skrátka nerobí.
Švankmajerova analytická hra s nevedomím, vedomím i svedomím je tak určená predovšetkým vášnivým surrealistom, prípadne milovníkom psychologických pitiev. Človek, ktorý sa (obrazne povedané) nechce stať ústredným protagonistom vydarenej bábkovej komédie, by mal byť opatrnejší. Chaotická kanonáda hračkárskych vojačikov v kombinácii s permanentným prenasledovaním nechutného superega by ho mohla vyhnať z kinosály. Nerozumiete, o čom je reč? Napriek tomu sa oplatí dať filmu Přežít svůj život šancu. V Švankmajerovej tvorbe sa totiž ťažko hľadá dielo, ktoré by všedný divák mohol bez ujmy na zdraví prežiť.
Přežít svůj život (ČR/SR, 2010, 105 min.) Námet, scenár, výtvarník a réžia: Jan Švankmajer. Kamera: Jan Růžička, Juraj Galvánek. Strih: Marie Zemanová. Animácia: Martin Kublák, Eva Jakoubková, Jaroslav Mrázek. Hrajú: Václav Helšus (Evžen, Milan) Klára Issová (Evženie) Zuzana Kronerová (Milada) Emília Došeková (superego) Daniela Bakerová (MUDr. Holubová) Marcel Nemec (kolega) Jana Oľhová (prostitútka) Pavel Nový (domovník) a ďalší.