Priznávam, nebola som práve nadšená zo zadania. Sandra Bullock a ja sa nemáme rady minimálne od minulého roku. Synopsia tiež ponúkala viacero dôvodov, prečo Predtucha nie je film pre mňa. V konečnom dôsledku to dopadlo celé trochu inak. A Sandra mi až tak nevadila.

Jedného rána Linda (Sandra Bullock) vstala, zbalila dcérkam obedy a odviezla ich do školy. Zvyšok jej dňa mal, s najväčšou pravdepodobnosťou, byť ako každý iný: skontrolovala, čo treba nakúpiť, oprala nejakú tú bielizeň, pokecala s kamarátkou. Do takto pekne rozbehnutého dňa prišiel policajt a oznámil, že jej manžel (Julian McMahon) mal ťažkú dopravnú nehodu. Neprežil. Stalo sa to včera. Na druhý deň ráno však Linda zakopne o Jimov kufrík. Zíde do kuchyne a on si tam pokojne popíja kafe, akoby ani nebol dva dni po smrti. Nie, prekvapivo to nie je rozhnevaný duch, ani duch, čo nedokončil niečo, čo mal, ani nik podobný. Je to Jim z mäsa a kostí. A keď je na ďalší deň opäť mŕtvy, Lindu opúšťa akýkoľvek humor. Najmä, keď jej dcérka zrazu vyzerá, akoby ju napadla zúrivá vrana. Alebo mačka.


Keby ste sa ma v lepšej chvíľke spýtali, poviem: „Zvláštny film. Pohráva si s dvoma žánrami, strieda napätie a uvoľnenie a tak. Blbé je, že je to čiastočne nechtiac a celkom to nefunguje a  v konečnom dôsledku je to dosť pritiahnuté za vlasy.“ Mennan Yapo a spol. totiž v prvej časti filmu urobia prostredníctvom zaručených postupov (plazivý pohyb kamery a podivná hudba, divák pozná následok, ale nie príčinu atď.) celkom funkčnú atmosféru miernej nervozity. Originálne to nie je, to je pravda, ale funguje. A to chceme. Dokonca aj Sandra Bullock vďaka Yapovmu vedeniu občas hrá. (Ďalšia možnosť je, že sa spamätala po tom, ako si prečítala moju kritiku jej prejavu v Dome pri jazere.) A vlastne skoro každý robí, čo môže. Skoro..
Bohužiaľ, skôr, či neskôr sa (vysoko pravdepodobne) dostanete do momentu, kedy začnete nadávať na scenár a kohokoľvek, kto umožnil, aby podľa neho vznikol film. Úvodný chaos daný zmätkom v duši hlavnej hrdinky patrí k tomu lepšiemu a najmä je krytý šikovným snímaním a prácou so zvukom. A akosi aj prepáčite chaos v konaní postáv a celkový zmätok, ako aj občasný výšľap smerom k „Fact or Fiction“. Ale čo je veľa, to je moc. Postupne sa na základný príbeh nabalí viacero vedľajších línií a flash backov a nie celkom zvládnutých momentov, ktorých existenciu ospravedlňuje len záver a z neho plynúca idea. A to nie je práve dobré ospravedlnenie. Najmä keď je v jeho mene obetovaná aj základná, tzv. remeselná, zručnosť a nápaditosť.


Najneskôr od momentu, kedy si Linda dá tri a štyri dokopy však film stráca aj tú nalomenú logiku a posledné zvyšky inteligencie a dojemne speje k tak hlúpemu dvojitému záveru, že to ani pekné nie je. A naozaj nevadí, že prvý zo záverov je predvídateľný – keby to dopadlo inak, bolo by ešte horšie. Skutočne, odpustiť si druhý záver a má to päťku ako neprevratný, neoriginálny, ale pozerateľný thriller, ktorému by sa mali vyhnúť fanúšikovia hororov (najmä čínskych, kórejských a japonských) a naopak, my, čo sa vydesíme asi všetkého (čím tupšia ľakačka, tým viac), by sme boli šťastní.
Moje predfilmové obavy ostali nenaplnené. Predtucha však invenčne prišla s novými dôvodmi. Úvodný náznak priemerného thrilleru, ktorý neublíži, sa rozplynul a ostali len oči na neveriacke žmurkanie. Moja rada znie: ak si skutočne chcete Predtuchu pozrieť, počkajte si na DVD/VHS (predpokladám, že blue ray nebude). Film menšou plochou na kúzle rozhodne nestratí.
Premonition (USA, 2007, 96 min.) Réžia: Mennan Yapo. Scenár: Bill Kelly. Kamera: Torsten Lippstock. Hudba: Klaus Badelt. Hrajú: Sandra Bullock, Julian McMahon, Shyann McClure, Courtney Taylor Burness, Nia Long, Irene Ziegler, Kate Nelligan, Marc Macaulay, Amber Valletta, Peter Stormare