V poradí druhá snímka Lee Danielsa, povedané zjednodušene, pojednáva o základných problémoch dospievajúcej mládeže. O komplexe z vlastného vzhľadu, o hľadaní svojho miesta vo svete, ale i zručnosti, akou možno vynikať nad inými. Perspektíva z akej Daniels na dané problémy nazerá je chvíľami vygradovaná do extrému. Cesta hlavnej hrdinky za šťastím je lemovaná prekážkami, traumou, ale i vlastnou neschopnosťou.



 Claireece Precious Jones má šestnásť a čaká už svoje v poradí druhé dieťa. Jej situácia nie je práve najlepšia. Stále chodí na základnú školu, nevie čítať a okrem vlastného podpisu ani veľmi písať. Miestu, ktoré nazýva domovom dominuje despotická matka a domáca idyla pripomína psychickú mučiareň. Únikom sú pre dievčinu snové pasáže, v ktorých samu seba vidí ako filmovú hviezdu, fotomodelku či tanečnicu. Zmierená so svojou moletnou postavou je obdivovaná a milovaná. 



Prezývka hlavnej hrdinky Precious (v preklade Poklad) znie z úst tyranskej matky ako ironický výsmech. Claireece je pre ňu pokladom vo význame zdroja peňazí, zo sociálnych dávok. Z neustále našpúlených pier nezamestnanej matky okrem cigaretového dymu, klamstiev a urážok nevychádza nič iné, nič dobré. Jej odpornosť a nenávisť voči vlastnej dcére je stvárnená dôveryhodne a precítene rovnako ako záverečná (srdcervúca) spoveď pred sociálnou pracovníčkou (v podaní Mariah Carey). Mo´nique v úlohe matky pani Jonesovej podáva skvelý herecký výkon. Dominujúc celej snímke zatieňuje i hlavnú predstaviteľku Gabourey Sidibe. V jej stvárnení Claireece možno sledovať črty najstaršej ikony afroamerickej ženy (Mammy). Mohutná, asexuálna, no pre pána domu príťažlivá (znásilňovaná vlastným otcom) žena výrazne tmavej pleti s poslaním starať sa o potomstvo a oddane plniť priania svojich pánov (v prípade Precoius vlastnej matky).
Malá vzdialenosť objektívu od tvárí, ku ktorým sa kamera často dostáva trhanými pohybmi, navodzuje dojem autentickosti, ale i priznanej pred kamerovej reality (ako napr. ostrý strih v Godardovom filme Na konci s dychom). Na zasväcovania diváka hlbšie do príbehu Daniels volí niekoľko postupov. Od verbálnej výpovede, cez rozpomínanie sa v polo komatickom stave až po nenápadne podsúvanie nevypovedaných súvislostí.  


Snímke možno vyčítať prvoplánovú štylizáciu do kontrastov, či už ide o farebne strohú realitu a presvetlenú Claireecenu fantáziu. Ale aj o zobrazovanie miešancov, Afroameričanov svetlejšej pleti, ako uvedomelejších a pozitívne hodnotnejších v porovnaní s ebenovo tmavými postavami (otec Precious). Najvýraznejším kontrastom je však rozpor vonkajšieho a vnútorného sveta hlavnej hrdinky. Vnútorná sila a (prekvapivo) pozitívny prístup, akým Claireece čelí svojmu hroznému životu rozbíja spomínané nedostatky.
Film Precious nevyniká inovatívnym spôsobom filmového rozprávania ani prekvapivými dejovými zvratmi  (napokon téme dospievania v neľahkých pomeroch  sa venovala i Andrea Arnold vo filme Fish Tank) jeho pôsobivosť je však v odpudivo drsnom zobrazení prostredia v akom sa hrdinka pohybuje. Nie je to Claireece Precious Jones (Gabourey Sidibe) vďaka ktorej snímka upúta, ale jej matka (Mo’Nique), ktorej výkon ocenila i americká filmová akadémia soškou Oscar.
Precious: Based on the Novel Push by Sapphire (USA, 2009, 109 min.) Réžia: Lee Daniels. Námet: Sapphire – román Push (1996). Scenár: Geoffrey Fletcher. Kamera: Andrew Dunn. Strih: Joe Klotz. Hudba: Mario Grigorov. Hrajú: Gabourey Sidibe, Mo’Nique, Mariah Carey, Lenny Kravitz, Paula Patton