Zabudnite na obraz socialistického Československa akým vás doteraz „opíjal“ Jan Hřebejk v Pelíškach či Pupende. Tridsaťsedemročný rodák z Ostravy, režisér Radim Špaček prezentuje rovnaké obdobie v triezvejšom svetle. Šeď, prázdnota a uniformita vystupujú na povrch ako nekomické a neľútostné. Postavy si nedávajú servítky pred ústa, rozprávajú expresívne, vulgárne a rovnako otvorene prezentujú i čerň vlastného charakteru. O tom, že Špaček snímku pojal s dôrazom na špinu a hnus onej doby dokladá i séria tričiek (súčasť reklamnej kampane), so sloganmi, typu: "Ukaž občanku sračko!", vyňatými z úst hlavného hrdinu.





 Kostru príbehu tvorí milenecký vzťah Tomáša a mladej žeriavničky Kláry, do ktorého zasiahne neprajnosť príslušníka tajnej polície Antonína Rusnáka. Herec Ondřej Malý stvárnil Rusnáka ako dokonalý typ nepríťažlivého (nízky vzrast, lysina), neprístupného, hrdinu zastrašujúceho pohľadom nie len okolie, ale i svojich blízkych. Rusnák svoju prácu vykonáva najlepšie ako vie s nadmernou brutalitou (údery telefónnym zoznamom, pálenie cigaretou), nedotknuteľné (bezdôvodne napadnutie návštevníka baru) a morálne nadradené (psychické zastrašovanie). Je prvotriednym agentom, ktorého s prácou v ŠtB prepája silné puto (ako hovorí jeho nadradený: „Je to víc než tvoje práce, je to tvůj táta, tvoje máma, tvoje stará.“). Keď do Antoninovho sivého sveta nečakane vstúpi Klára (Kristína Farkašová) zažiari svojimi ohnivo červenými vlasmi v prázdnote rodinnej „idyly“ i pracovných povinnosti. S vedomím nedosažiteľnosti po nej zatúži. 



Vynímajúc Antonínovho nadriadeného Majora Janáčka (Oldřich Kaiser) tvorcovia vsadili na menej známe tváre čím eliminovali ich spätosť s iným rolami a charaktermi. Lukáš Latinák ako Martin Husár pre slovenského diváka samozrejme nie je žiadnym nováčikom. Jeho humorné pozadie však vhodne sekunduje postave Antonínovho kolegu, ktorý sa sám definuje ako komicky posluhovač s teplým, pohodlným miestečkom v zvrátenej dobe.
Špačkov pohľad na dobu osemdesiatych rokov pripomína (výbornú) nemeckú snímku Životy tých druhých Floriana Henckela von Donnersmarcka. Obaja režiséri dusia lásku nepriaznivosťou režimu. Neustále sledovanie, strata súkromia, ale i nemožnosť konať podľa vlastného uvažovania je odvrátenou, bezcitnou stránkou režimu, o ktorom by sa mala dozvedieť i mladá porevolučná generácia. 


Surovosť a dobovú sterilitu dotvárajú priestory bratislavskej Petržalky. Tá svojimi monštruóznymi „králikárňami“ (snímanými z podhľadu) prepožičala vzhľad presnejšie nešpecifikovanému českému sídlisku, kde sa vo vlastnej anonymite formujú a prežívajú beštie pokriveného charakteru podobné Rusnákovi. Obmedzenosť doby vyzdvihuje i titulná skladba od pražského experimentálneho zoskupenia WWW. Plechové, elektronicky upravované zvuky v kombinácii s osobitým prejavom Ondřeje Sifona Anderu a Milesi Zrnic, navodzujú u poslucháča pocit neistoty až strachu. Samotný text napokon (ne)priamo odkazuje k Rusnákovej mocenskej imunite i žiadostivosť po Kláre.
Scenáristický debut bývalého komentátora a publicistu Ondřeje Štindlu, je temným nie len v obraze doby či agentovho charakteru, ale i v žánrovej definícii. V svižnom tempe temného thrilleru občas zašumia premúdrené slovné zvraty postáv, inak však snímka pôsobí dobovo dôveryhodne a dramaturgicky vyvážene. Spoločný projekt niekoľkých Ondřejov, Radima (a ďalších) vás i napriek prehnanej stopáži pripúta do sedadiel. Je drsný a zvrátený presne tak ako doba, o ktorej hovorí. Vďaka Bohu za to, že už je za nami.
Pouta (Česká republika, 2010, 146 min.) Réžia: Radim Špaček. Scenár: Ondřej Štindl. Kamera: Jaromír Kačer. Strih: Anna Johnson Ryndová. Hudba: Tomáš Vtípil. Hrajú: Ondřej Malý, Kristína Farkašová, Martin Finger, Luboš Veselý, Lukáš Latinák, Barbora Milotová, Oldřich Kaiser, Ivana Uhlířová, Iva Pazderková, Jana Janěková, Tereza Nvotová