Hype sprevádzajúci nový film Mexičana Alfonsa Cuaróna (Mexická jazda, Harry Potter 3) bol skutočne veľký. Vzhľadom na to sa stupňovali aj očakávania. V nasledujúcich riadkoch predostriem môj (verím že odôvodnený) názor, ktorý však nebude taký nadšený, ako u iných recenzentov. Potomkovia ľudí je totiž mierne problematické dielo. Ale po poriadku.

Vízia budúcnosti, keď ľudia z nejakého dôvodu nemôžu mať deti, v sebe skrýva povedzme dráždivý potenciál. Zvlášť, keď ide o budúcnosť nie príliš vzdialenú. Dôsledky prejavujúce sa v roku 2027 majú pravdepodobne príčiny v našej dobe. Ak má najmladší človek na planéte 18 rokov, znamená to, že sa musel narodiť v roku 2009. Teda jeho rodičia sú príslušníkmi našej generácie. Čo z toho vyplýva? Zásadný moment pre film: v skutočnosti nie je dôležitá budúcnosť, pretože tá už je len sumou dôsledkov. Čo je dôležité, sú súčasné príčiny. Prečo sa svet ocitol v kríze plodnosti?
Dá sa teda povedať, že Cuarón kladie prostredníctvom svojej vízie otázky ohľadom našej prítomnosti. Ide o tzv. dystopické sci-fi, v ktorom sú negatívne javy nášho sveta projektované do neďalekej budúcnosti. A poznamenajme, že v Cuarónovom podaní budúcnosti skutočne neradostnej. Malý Diego, ktorý umiera hneď v úvode filmu, je len jedným z mnohých motívov, ktorý v tomto podobenstve odkazuje na súčasnosť, resp. dokonca súčasnosť videnú ako obmenu minulosti. Spomeňme iba „koncentračné tábory“ pre utečencov. Je označenie jedného zo strážcov tábora za fašistické prasa iba cynickým vtipom jednej z postáv, alebo krutou (a mrazivou) pravdou? Snáď oboje. 


Štruktúra rozprávania, dovoľujem si tvrdiť, takpovediac ponúka divákovi také módy čítania, v ktorých hlavný príbeh nie je tým najdôležitejším. Viac, ako cesta Thea Farona (Clive Owen) a Kee (Claire-Hope Ashitey) za záchranou jej dieťaťa (ako prvej tehotnej ženy po dlhých rokoch), sa tvorcovia dovolávajú problémov výsostne aktuálnych, pálčivých a o to ťažšie prístupných umeleckému stvárneniu. V dobe, keď sa na všetkých frontoch skloňujú pojmy ako globalizácia, multikulturalizmus, terorizmus sa Cuáron pustil do neľahkej úlohy. Jeho snahy treba oceniť, no bohužiaľ, nedarí sa mu dotiahnuť všetko do konca. Osobne som mal problém so zmenou žánru. V určitom bode Cuarón totiž zmení žánrovú formu a podľa môjho názoru tým filmu ublíži. Opustí takmer úplne naratívnu líniu, čo naznačoval zmnožovaním rovín už počas predošlých momentov, no blížiac sa záveru tým podľa mňa začne upadať.
(SPOILER: scéna zostupu po schodoch, s do očí bijúcou „ikonou“ svätej rodiny a následné pokľaknutie vojaka pred trojicou považujem naozaj za nezvládnutý moment filmu. Práve tu mohol Cuarón pritlačiť na pílu spiritualizmu a presiahnuť obraz svätej rodiny, nakuknúť a dovoliť nám nakuknúť zaň, no jeho podanie je mimoriadne ploché. KONIEC SPILERU). Ako keby blížiac sa záveru stratil odvahu poriadne vykričať to, čo naznačuje. Takto, bohužiaľ, náznaky týkajúce sa zneužívania čohokoľvek kvôli politickým (či iným) záujmom určitých skupín (v podstate ľubovoľných, keďže ide o podobenstvo, ich pravá identita nehrá úlohu, naopak, jej nepriznanie umožňuje divákovi operovať s nimi podľa vlastného uváženia), vyznievajú do prázdna. Podobný problém som tento rok vytýkal celkom odlišnému filmu – Obchodník so smrťou. Je to skutočne škoda, pretože potenciál Cuarónovho diela je pravdepodobne väčší než ten u Andrewa.
Aby však nedošlo k nepochopeniu. Potomkov ľudí rozhodne nepovažujem za zlý film. Naopak, ide o nadštandardné dielo. Vykreslenie budúcnosti je tu mimoriadne zaujímavé. Ak chcete, nájdete v ňom prvky z Winterbottomvho Code 46, Gilliamových 12 opíc, ale aj viacerých ďalších sci-fi filmov, ktorých menovanie nie je potrebné. V každom prípade, Cuáron mal šťastnú ruku pri voľbe hercov. Clive Owen je presvedčivý, hoci jeho charakter by si zaslúžil trochu viac priestoru na jemnejšie psychologické prekreslenie. Osobne si myslím, že Owen zahral lepšie v Na dotyk, no jeho výkon pod vedením Cuaróna je stále triezvy a vyvážený. Julianne Moore je limitovaná takmer minimálnym priestorom, no napriek nemu predvedie, že aj malej úlohy sa dá zhostiť s noblesou. Michael Caine prakticky dominuje záberu, akonáhle sa v ňom objaví. Koho však treba obzvlášť vyzdvihnúť, je mladučká Claire-Hope Ashitey, ktorej výkon je skutočne pozoruhodný. Stvárniť v 17 rokoch slobodnú matku a zároveň prvú tehotnú ženu po mnohých rokoch (alebo poslednú?) vo vari celej emotívnej šírke tohto stavu, je skutočne obdivuhodné. Emotívne rozpätie od neistoty, strachu, obáv o život dieťaťa, až po šťastie (a aspoň dočasné) upokojenie v momente pôrodu je v jej podaní uveriteľné. Ostáva nám dúfať, že o tejto dievčine ešte budeme počuť. 


Mimoriadnu pochvalu si v tomto prípade zaslúžia tvorcovia dekorácií a kostýmov. Vďaka nim sa Londýn roku 2027 stáva skutočne špinavým, ošarpaným miestom, kde sú „klietky“ s ľuďmi prakticky všadeprítomné. V navodení atmosféry tohto bezútešného stavu je Cuáron so svojimi spolupracovníkmi skutočne dôsledný. Samozrejme, významnú úlohu tu hrá aj kamera a strih, ktoré toto všetko ešte viac umocňujú. Po technickej stránke tak filmu vari niet čo vytknúť.
Suma sumárum, Potomkovia ľudí sú miernym sklamaním. Hoci ide o technicky mimoriadne precízne nakrútené dielo, ostáva v ňom (podľa môjho názoru) nie príliš šťastne zvolená zmena žánru a celý koniec filmu. Mne osobne skutočne pokazil zážitok. Nie však natoľko, aby som ho mohol úplne zatratiť. Stále ide o nadštandardný film, ktorý mal väčší potenciál. Jednoducho povedané, mohol byť silnejší. Preto je to z môjho pohľadu za 7/10.
P.S. : SPOILER: na dokumentovanie toho, čo myslím pod „väčším potenciálom“ v poslednom odseku uvediem návrh záveru, ktorý by som ja považoval za zaujímavejší. Spočíva v podstate v tom, že by povstalci získali dieťa pre svoje účely, prípadne by ho pri prestrelke zabili. Myslím, že to by ukázalo mnoho o tom, čo je vo filme iba krypticky naznačené a nedopovedané. Čo všetko sme ako ľudia schopní podstúpiť, obetovať kvôli vlastným záujmom, ekonomickým, národnostným, náboženským, alebo akýmkoľvek iným. A taký záver by mohol naznačiť, kam nás takéto chovanie môže priviesť. Ak sa vám tento návrh vôbec nepozdáva, alebo naopak pozdáva, napíšte do diskusie.
Children of Men (UK, 2006, 114 min.) Réžia: Alfonso Cuarón. Scenár: Alfonso Cuarón, Timothy J. Sexton. Kamera: Emmanuel Lubezki. Hudba: John Tavener. Hrajú: Clive Owen, Julianne Moore, Michael Caine, Chiwetel Ejiofor, Charlie Hunnam, Claire-Hope Ashitey, Pam Ferris, Danny Huston, Peter Mullan