Skupinka asociálov na úteku versus trojčlenná vzorne dovolenkujúca rodina. Po čase všetci väznení  rozľahlým lesom v susedstve jazera. Britský minuloročný Eden Lake (hoci tu ide skôr o morbídnu zábavku) na honosnejší americký spôsob, produkovaný Wesom Cravenom. Posledný dom naľavo (2009) režíroval amerikanizovaný Grék Dennis Iliadis, ktorý sa ešte doma stihol etablovať pôsobivým debutom Hardcore (2004).






 
Mladá náruživá plavkyňa Mari Collingwood (Sara Paxton) sa chystá oddychovať spolu s rodičmi Emmou (Monica Potter) a Johnom (Tony Goldwyn) v luxusnom letnom dome uprostred lesa na brehu jazera. Požičia si od nich auto, aby navštívila v neďalekom mestečku kamarátku Paige (Martha MacIsaac). Vidina kvalitnej trávy privádza obe do motela k podivnému Justinovi (Spencer Treat Clark)... Ani zhulená mládež v moteli, ani romanticky večerajúci Collingwoodovci v lesnom sídle netušia, čo za zverstvá dnešná noc prinesie. Neďaleko totiž velí bande zloženej z chladnokrvnej frajerky Sadie (Riki Lindhome) a brata Francisa (Aaron Paul) čerstvý väzeň na úteku Krug (Garret Dillahunt), ktorý nepozná zľutovanie.





Snímka ponúka vyváženú dávku napätia, scenáristickej kreativity aj pohodlnej vizuálnej pastvy prírodnou scenériou vôkol. Priamočiaro servírovaná ľudská brutalita na pozadí mlčiaceho lesa, tichého jazera, vzdialených hôr, či všetko sťažujúceho bičujúceho dažďa. Posledný dom naľavo síce bojuje v kinách s oprášeným príbehom Piatka trinásteho, no donekonečna sa mstiaci Jason z Crystal Lake a večne utekajúci a ujačaní teenageri, jasne prehrávajú. Postavy (hlavne Paige) síce občas konajú čudesne skratkovito a nelogicky, no našťastie logika deja ich počínanie zastaví. Veľká škoda, že pri Justinovi to trvá do konca filmu. Nešikovne napísaná postava obnažuje jeho submisivitu až na kosť, je ukážkovo rozochvená a neustále na pokraji plaču, no príliš dlho neschopná postaviť sa voči svojmu neľudskému otcovi Krugovi.
Zato Mari je duchaprítomná aj v tých pre ňu najponižujúcejších situáciách. Veľkým plusom pre ňu budú plavecké schopnosti a neďaleké jazero, no viac vyzrádzať z deja nebudem. Spomenuté scenáristické nedostatky mladej generácie vyvažujú obaja jej rodičia – Emma a John Collingwoodovci. Ich postavy obdivuhodne rozohrávajú s Krugom, Sadie a Francisom tvrdý boj o prežitie. Keď sa Emmin materinský cit a Johnovo lekárske umenie dostanú do stretu s bezohľadným vrahom Krugom, jeho obetavo rozbesnenou partnerkou a slizkým bratom, režisér Iliadis rozohráva údesnú zaslúženú krvavú pomstu.


Všetko je to krásne divácky príťažlivé, no málo uveriteľné. Pospolitosť a rodinná súdržnosť Collingwoodovcov. Vzor americkej rodiny s krásne dokonalou a múdrou dcérou, ktorej museli scenáristi napochytro vymyslieť mŕtveho brata. Práve od neho dostala prívesok (s lacným životným krédom), zohrávajúci dôležitú rolu. A táto múdra zodpovedná Mari, ide na podnet asi nie veľmi uvedomelej kamošky Paige s požičaným rodičovským autom, k dajakému neznámemu Justinovi do motelu pre trávu? Celé intro vedúce k rozhodujúcemu príbehovému konfliktu pôsobí umelo vykonštruovane, na škodu zvyšnej časti filmu. Tá ho, našťastie, celkom obstojne zachraňuje.
The Last House on the Left (USA, 2009, 109 min.) Réžia: Dennis Iliadis. Námet: Wes Craven – rovnomenný film (1972). Scenár: Adam Alleca, Carl Ellsworth. Kamera: Sharone Meir. Strih: Peter McNulty. Hudba: John Murphy. Hrajú: Garret Dillahunt, Michael Bowen, Joshua Cox, Riki Lindhome, Aaron Paul, Sara Paxton, Monica Potter