Posledné plavky by celkom pokojne mohli patriť do žánru rozmarná komédia, ale to by museli byť napísané a spracované úplne inak. Téma, dej aj myšlienka by relatívne mohli byť v poriadku, veď odľahčené komédie nemusia mať hlbokú myšlienku, ale iba v prípade, že by išlo aspoň o polovicu skrátenú verziu Posledných plaviek. Takto sú iba zbytočne rozťahané, nevkusné a polorozpadnuté, vhodné pre plytké a stojaté vody. Niekde tam sa nachádza publikum, ktoré by touto snímkou možno mohlo byť oslovené. Ale dosť bolo podmieňovacieho spôsobu – treba čeliť realite.

                             


Jarda Kuchař (Petr Čtvrtínček)  je majiteľom neprosperujúceho bufetu na jazere, kam turisti zablúdia iba veľkou náhodou. Nepomôže mu ani prestavovanie dopravných tabúľ. Spoločnosť mu robí trochu čudácky, ale dobrosrdečný pomocník Kamil (Josef Polášek), partia traktoristov, ktorí si k nemu chodia pozerať porno a šialený sused Vrtílek (Rudolf Hrušínský ml.), ktorý má na rozume iba pomstu za to, že mu Jarda zabil psa. Aby sa predišlo nude, na scéne sa objaví Jardova dcéra Pavla (Kristína Farkašová), párik zblúdilých turistov (Magdaléna Sidonová a Pavel Šimčík) a (nielen) rybolovuchtivá dvojica otec a syn (Jiří Lábus a Josef Rosen).
Keby ožili animované postavičky z nejakého lacného komiksu, vyzerali by ako postavy z filmu Posledné plavky. Párkrát sa im dokonca aj objavia nad hlavami bubliny. Herecké obsadenie je však zaujímavé, chvíľu vám navodí pocit, že by to ešte mohlo dopadnúť dobre... Sami osebe totiž herci nie sú zlí, ale nepomôže im tu ani ich charizma, sympatickosť, či meno. Čoskoro si uvedomíte, že od ktoréhokoľvek hrdinu sa môžete dočkať akéhokoľvek nečakaného prejavu (ktorý vás ani zďaleka neočarí svojou absurditou, ale skôr odradí), a preto je vhodnejšie radšej nič nepredpokladať. Paradoxne iba šialený Vrtílek má niečo do seba, trochu pripomína starého dobrého zálesáka Sama Hawkinsa z filmov o Winnetouovi. Vidno, že svojou postavou sa nechal naplno ovládnuť a očividne si to užíva. 


Pôvodným plánom tímu autorov bolo spracovať do celovečeráku námet z Krajňákovej Prirodzenej smrti, v ktorom by sa mali zárukou vtipu a humoru stať Čtvrtníček s Poláškom. Ich komentáre občas majú nábeh na vydarené dialógy, ale takýchto okamihov je veľmi poskromne. Dialógy vyznievajú tak, akoby existovali len preto, aby vyplnili ticho.
Horúce a „rozmarné“ leto je vďaka kamere podané veľmi dobre, ale celkovú kvalitu filmu to žiaľ, neovplyvní.
Úvodná a zároveň záverečná pieseň je zrejme odkazom hlavnému hrdinovi... Alebo žeby divákovi? A to by mohla byť hudobná stránka filmu inak celkom pozitívne okomentovaná.


Pôvodne som chcela Posledné plavky porovnať aj so snímkami ako Rozmarné leto alebo Na samote u lesa – hrozí totiž, že sa na ne chcú podobať, ale z dôvodu priepastneho rozdielu medzi klasikou českej komédie a týmto tu, to ani náhodou nie je možné. 
V každom prípade platí, že niečo podobné sa len tak často v našich kinách nevidí. Originalitu, tú si film obhájil. Na otázku, či v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, je odpoveď hádam jasná.
Poslední plavky (Česko, 2007, 100 min) Réžia: Michal Krajňák. Scenár: Viktor Csudai, Michal Krajňák, Viktor Tauš.  Kamera: Martin Matiášek. Hrajú: Petr Čtvrtníček, Kristína Farkašová, Josef Polášek, Rudolf Hrušínský ml., Magdalena Sidonová, Pavel Šimčík, Jiří Lábus, Josef Rosen, Lubomír Lipský, Hynek Chmelař, Leoš Noha, Valerie Zawadská