Produkčná spoločnosť Dino De Laurentiis má tradíciu „béčkovejších“ historicko – mytologických produkcií. Conanovské legendy sa však môžu cítiť právom poškodené. Do ich rodiny pribudol nepodarený brat.

476 nl. Západorímska ríša zaniká pod útokmi germánskych kmeňov. S tisícročnou civilizáciou, nositeľom antickej múdrosti, odchádza celá epocha. S ríšou pochopiteľne padá i jej posledná korunovaná hlava – cisár Romulus Augustus. Je len iróniou histórie, že niesol mená prvého kráľa a prvého cisára? Alebo naozaj nebol iba posledným cisárom, ale i prvým... kráľom Británie?
Prepojenie kultu Kráľa Artuša s dejinami Ríma, nie je novinkou a dokonca v sebe obsahuje slušnú porciu takmer reálnej magickosti, akú človek milujúci legendy a históriu dokáže oceniť. O to väčšia škoda, že sa ju stále nedarí dostať na plátno. Možno sa pamätáte na Kráľa Artuša a možno ste napriek veľkej náklonnosti k téme mali podobne rozpačitý pocit, ako ja. Podobnosť vôbec nie je náhodná, oba filmy využívajú ten istý mýtus (a pravdepodobne aj tú istú knižnú predlohu), len žiaľ Posledná légia dopadla ešte horšie. 


Režisér Doug Lefler doposiaľ pracoval na televíznych klenotoch typu Xena či Hercules (Posledná légia je jeho prvý vstup do sveta kino filmu) a papundeklovosť, toporné postavy a skoky v deji - sa mu nevyhli ani tentoraz. Poslednú légiu pritom rozbehol celkom príjemne, síce nie veľkolepo, ale komornejšie v štýle seriálu Rím (dokonca si požičal aj jednu z výraznejších postáv). No to zostalo na dlho tým posledným, čo ako-tak zafungovalo. Od predstavenia hlavných hrdinov išlo už všetko len dole z kopca. Lefler si síce bezostyšne „vypožičiava“ grify i celé scény z radu kinematografických hitov, ale akosi sa mu toto „zaručené zlato“ mení v rukách na podivný škvar. Jediná možnosť ako pristúpiť k jeho filmu, je úplne abstrahovať od naznačenej historickosti, ktorá mu skôr podráža nohy, a pozerať sa naň, ako na akúsi vymyslenú legendu. V tomto, ale i v celkovom výsledku si je Posledná légia dosť podobná s nedávnou Cestou bojovníka. Už som vás odradil? Nie? Tak čítajte ďalej.
Pri hľadaní vhodného hereckého obsadenia sa autori filmu obrátili na takmer „áčkové“ tváre, ale ak dúfali, že film zachránia, mýlili sa. Ben Kingsley určite nie je len nezabudnuteľným Gandhim (mne sa páčil aj ako Sholomon v Tajomstve Sahary, či ako Fagin v Oliverovi Twistovi), ale žiaľ scenár jeho postave vyformoval úlohu kdesi na hranici medzi mystickosťou a šaľbiarstvom, ktorej som neveril ani nos medzi očami. O trochu lepšie dopadol Colin Firth sťa veliteľ Aurelius. Napriek tomu, že ho všetci máme zakódovaného ako romantického, zásadového nemotoru, jeho vojenský veliteľ sa minimálne vyrovnal Artušovi Cliva Owena, čo nie je až tak veľa, ale predsa poteší. Od krásnej bojovníčky Miry ťažko čakať viac, ako to, že je pôvabná a od maličkého Romula (Thomasa Sangstera si určite pamätáte ako  Sama z Lásky nebeskej), že bude maličký. Zvyšné postavy už žiaľ boli naozaj iba do počtu. A niektoré vyslovene vadili.


Príbeh sa však nerozpakuje a nehľadí ani vľavo (dejová, časová a logická nadväznosť), ani vpravo (filmové charaktery a ich motivácie) a pomerne rýchlo cvála k svojmu finále. Že ide o finále očakávané a až bolestne umelo predpripravené, asi zainteresovaným nevadilo. Ak je teda rozbeh Poslednej légie príjemný, ale neudrží kvalitu a skĺzne do béčkovosti a nechcenej sebairónie (flirt Firtha, fireboly Ambrosinusa), tak v závere doslova podlieza hranicu smerom k video-televíznemu titulu. Vo chvíľach, keď už vás nebaví spomínať, kde ste tú ktorú scénu videli a prečo sa postavy správajú tak, ako sa správajú, vnímate len neschopnosť tvorcov vytvoriť dobrú akciu, a patričné triky. A v tej chvíli je vám úplne jedno, že vidíte Spišský hrad, alebo slovenskú prírodu. Vo mne osobne zostal len podivný pocit bizarnosti, ktorá už skôr smerovala k Ed Woodovským kotrmelcom než k snímke, ktorú môžete brať vážne.
The Last Legion (USA/UK/Tal./Fran./Slovensko, 2007, 110 min.) Réžia: Doug Lefler. Scenár: Jez Butterworth, Tom Butterworth. Kamera: Marco Pontecorvo. Hudba: Patrick Doyle. Hrajú: Colin Firth, Ben Kingsley, Aishwarya Rai, Peter Mullan, Kevin McKidd, John Hannah, Thomas Sangster, Iain Glen