Hollywood má stále v obľube (a v papuli) remaky, prerábky, reštarty a aj časté dopady na hubu. Kým naplno prejdeme do éry takzvaných requelov, čiže prerábok pokračovaní (napríklad nový Terminátor), bude súčasného štýlu prznenia klasík ešte dosť. Nenásytný ukazovák teraz zamieril na kultový Poltergeist (1982) z hlavy Stevena Spielberga v údajnej réžii nemenej skvelého Tobe Hoopera.

Aby sme si rozumeli, nie som ani náhodou jeho fanúšikom a vidím v ňom len rodinný mystethriller, ktorý je kultom vďaka známym úmrtiam. Takú haluz, akú ponúka jeho nové spracovanie v réžii Gila Kenana však v kine tak často nevidno. Napravo máte tri body z desiatich dostupných, už ste teda v obraze. Ak chcete vedieť aj prečo, čítajte ďalej.
KINEMAVIDEO3429.
Či máte pôvodný film zmáknutý alebo nie, táto rádoby pocta nemôže obstáť v žiadnom z táborov. Na vzdanie holdu sa film v obsažnosti až príliž drží svojho predchodcu, ktorý je už v kristových rokoch. Zmeny na scenári sú prítomné, ale zásadne neovplyvnia celkový skelet. Rodina (žena+tri detváky) Erica Bowena sa skrz finančné problémy sťahuje do lacnejšej varianty rodinného domu. To, že v ňom začnú paranormálne duchariny je samozrejmé. K obsahu by to aj stačilo. Aha, obytná štvrť je postavená na cintoríne. There you go ☺

V ’82 bol tento koncept pomerne čerstvý, inovatívny, Spielberg a tak ďalej. Pre súčasný stav kinematografie je jeho verná kópia len rutinou bez výraznej inovácie. Zaujímavým je maximálne fokus na jediného syna spomedzi potomkov – Griffina, z čoho plynie aj najlepší herecký výkon v podobe Kyle Catletta. Cítiť z neho neurózu a tá posúva príbeh v prvej polovici dopredu. Škoda, že v druhej ide viac do úzadia a až heroickým činom sa vracia späť do hry, čo ľahkou matematikou vyznieva ako hlavný point, kvôli ktorému sa celý tento cirkus nakrúcal.
Jednotlivé scény či mikropríbehy strašieho filmu sú akoby rozsypané na koberec a random pridelené tej ktorej postave. Tvorcovia sa neštítili dokonca presne kopírovať niektoré idey a postupy, určite s dobrým úmyslom a v záujme „pocty“ klasike. Kto vie čo na to Spielberg. A aj keď mi druchárska stránka prišla s tým CGI uhladená a trendovo temná, nie je viac než priemerným štandardom s hlboko podpriemernými wow efektami. Čitateľné a prázdne. Aj keď ste pôvodný film nevideli alebo ani nevedeli o jeho existencii, na piedestál si tento počin nedáte. Ale čuduj sa svet, kinosála bola plná, strachu za dva kýble. To, že ide o dramaturgickú nudu (napriek kratšej minutáži) s extrémne prázdnymi a tupými dialógmi je zrejme v pohode.

Vyvstávajú mi aj ďalšie otázky. Ako dopekla pritiahli Sama Rockwella (ktorý mimochodom hrá tragicky)? Alebo inokedy skvelého Jareda Harrisa, ktorý tu zosobňuje veteránovou náplasťou polovtipného šaša, čo zabíja štandardizovanú atmosféru súčasnej hororovej produkcie?
Viac otázok než odpovedí býva niekedy po záverečných titulkoch fajn, toto však nie je ten prípad. Ak ste dospeli až sem, viete prečo na film neísť. Choďte radšej na zmrzku. Viem teraz trochu prituhlo a zmrzka je odveci, ale stále je to menšia vražda ako nový Poltergeist. Mozog vám totiž zmrzne tak či tak, no zmrzlina je aspoň lacnejšia a nečórne vám hodinu a pol zo života.
Pokiaľ však naozaj pôjdete, spomeňte si pri konci filmu na milú rozprávku „ťahal dedko repku“.
Poltergeist (USA, 2015, 93 min.)Réžia: Gil Kenan. Hrajú: Sam Rockwell, Rosemarie DeWitt, Kennedi Clements