Nakoniec sme sa predsa dočkali. Dusné sparno 80kových remakeov (Predátori, A-Team) snažiacich sa o vydestilovanie filmového zážitku na úroveň čistej, ničím nerušenej (a preto pomerne nudnej) zábavy na chvíľu rozptýlila tlaková níž zvlnená čímsi, čo bolo v angličtine definované ako „mind-bending experience“. Christopher Nolan sa po eticko-filozofickej rekonštrukcii hrdinského mýtu na pôde komiksového žánru (Temný rytier) pokúsil o ohýbanie hraníc tvorby, ale aj zakúšania filmového zážitku ako takého. Projekt Inception / Počiatok, na ktorom pracoval desať rokov, je fascinujúcim konštruktom vyskladaným z rozličných žánrových vrstiev a zároveň matematicky presnou mapou svojho vlastného budovania.

Základná premisa je jednoduchá: ide o špionážny thriller, v ktorom ako miesto zločinu figuruje ľudská myseľ. Hlavný protagonista Dom Cobb sa špecializuje na sofistikovanú oblasť mentálnej špionáže - krádež myšlienok. Počas zámerne navodeného stavu snenia kreuje priestor a dej, v ktorom sa danému objektu vkradne do mysle a odcudzí jeho abstraktné „vlastníctvo“. Zlom nastáva, keď mu nový klient ponúkne výzvu presne opačného charakteru – myšlienku obeti nie ukradnúť ale nepozorovane implantovať, vštepiť tak, aby uveril, že je jeho vlastná (inception znamená vloženie, zrod). To, čo sa spočiatku javí ako mission impossible, má byť Cobbovou poslednou a najťažšou úlohou. Asistovať mu bude dlhodobý spolupracovník a plánovač Arthur, podvodník-ekvilibrista Eames, expert na sedatíva Yusuf a študentka architektúry Ariadne disponujúca výnimočnou imagináciou a priestorovým videním. Okrem náročnosti celej akcie sa bude musieť Cobb konfrontovať aj s démonmi osobnej povahy: duchom mŕtvej manželky Mal zjavujúcej sa v snoch, neustále sabotujúcej jeho kriminálne misie a s ňou spojeným bremenom viny a zármutku uzavretým do temných zákutí jeho mysle.




 
Nolan vybudoval do seba uzavretý vesmír s filigránsky prepracovanou mytológiou. Popri tom neustále odhaľuje jeho fikčnú povahu, krehkosť a záludnosť jeho zjavnej konštrukcie. Divák je po celý čas vnorený do deja, a zároveň provokovaný nemožnosťou úplného uchopenia mystéria kdesi vo vnútri. Na úrovni kompozície sa režisér snažil o čo najvyššiu mieru zrozumiteľnosti. Najskôr sme svedkami nácviku akcie, počas ktorého postavy poskytnú výklad pravidiel hry, pomenovanie jej bielych miest a nástrah. Potom nasleduje samotná exekúcia/ prevedenie. Najväčšou záťažou diváckej percepcie je fakt, že ona mentálna misia sa uskutočňuje v niekoľkých snových vrstvách. Okolnosti jednej pritom fundamentálne ovplyvňujú priebeh ďalšej a dovŕšením koordinovaného chaosu sú úplne odlišné časové súvislosti medzi nimi. Pozícia diváka je kdesi uprostred tejto interaktívnej „adventure“ hry. Stáva sa epicentrom skladačky, ktorú si zostaví svojpomocne vo vlastnej hlave. Ak je Nolan architektom svojej katedrály, potom divák vstupuje do jej vnútra, stredu a pôsobením jeho vnímania začína dielo existovať a rozpínať sa v čase a priestore jeho mysle. 





Asi ako keď v Pálffyho paláci vstúpite do Krénovej Pasáže - simulácie nekonečna vystavaného z hradby kníh. Vnímanie tejto ilúzie a zároveň uvedomovanie si jej trikovej povahy vám simultánne splynú v jediný stav mysle. Podobne sa mohol cítiť protorenesančný divák tvárou v tvár novému objavu – paradoxu perspektívy - pri pohľade na Massaciove fresky Mŕtveho Krista (ležiaca figúra zobrazená v prudkej perspektívnej skratke) alebo Svätú trojicu (hĺbka priestoru naznačená zvažujúcou sa klenbou imitujúcou tretí rozmer).
Rozložené akordy priestoru a času znejú Počiatkom v komplexnom symfonickom geste. Nechcem tým povedať, že Nolan stvoril dokonalú filmovú katedrálu - isteže, na prvý pohľad sú niektoré piliere (vnútorný rozmer postáv) len na hrubo otesané a tabuľový oltár (motivácia hlavného hrdinu) trpí istou insitnosťou vypracovania. Gesamtkustwerk Počiatku však nie je len holým súčtom vlastných častí, jednotlivé komponenty sú súčasťou širšieho kontextu diela a nemožno ich vnímať oddelene. Preto je schodnejšie pristúpiť k čítaniu tohto filmu ako fikčného ideologického stroja zaujatého vlastným mechanizmom. Režisérovo kreatívne alter-ego Cobb sa v ňom rozkladá do viacerých podôb jedinej bytosti. Každý člen týmu personifikuje odlišný tvorivý princíp a je zbytočné v nich hľadať postavy s psychologickým rozmerom. (Preto je pre mňa slabým miestom postava Ariadne, ktorá je nedostatočne prepracovaná a vďaka ironickému civilizmu a nezrelosti Ellen Page aj úplne nevierohodná.) 


Príznačné pre Nolanovu obrazovú koncepciu je opakované zaraďovanie krajinných „establishing shots“ (záberov vo veľkom celku snímajúcich mestský horizont mrakodrapov videných z oblačnej perspektívy). Fungujú ako ticho pred búrkou imaginácie, maketa krajiny, ktorá bude vzápätí ohýbaná v escherovsko-dekonštruktivistickom duchu. „Landscapes“ sú vedomím snívajúceho pretvárané v „dreamcapes“ a naznačujú, aké netušené perceptívne rozkoše môžu poskytnúť gangsterské misie operujúce na území ľudskej mysle (čosi ako „mind safari“). Scéna architektonickej skladačky (model Paríža zapadajúci ako plášť kocky sám do seba) je vlastne prospektom/ teaserom ukazujúcim, čo všetko sa môže objaviť vo vašom zornom poli, ak sa podujmete na výpravu s Nolanovou „mentálnou cestovnou kanceláriou“. Dôležité však je, že Nolan nikdy nenechá zvíťaziť formu nad obsahom - beztiažový súboj v hotelovom koridore sme videli už v traileri, no skutočne strhujúcim sa stáva až poznaním jeho príčiny.
Pri uvažovaní o povahe snívania ako takého sa niektorí možno nestotožnia s režisérovým modelom striktne racionálneho, uvedomele programovaného procesu. So surrealistickou definíciou sna ako „diktátu myslenia bez akejkoľvek rozumovej kontroly“ Počiatok vskutku nemá veľa spoločného. Preto je výrok „Bond meets Bunuel“ použitý v súvislosti s týmto filmom zaujímavý skôr obsiahnutým paradoxom (snívajúci stroj), než že by skutočne pomenovával podstatu veci. Režisér za výdatného spolupôsobenia kameramana Wally Pfistera a skladateľa Hansa Zimmera vytvoril kanonické dielo, ktoré sa nielen nerozpakuje myslieť, ale myslenie povyšuje na najslastnejší druh zábavy. 
VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU FILMU
Inception (USA/UK, 2010, 145 min.) Réžia: Christopher Nolan. Scenár: Christopher Nolan. Kamera: Wally Pfister. Strih: Lee Smith. Hudba: Hans Zimmer. Hrajú: Leonardo DiCaprio, Ken Watanabe, Joseph Gordon-Levitt, Marion Cotillard, Ellen Page, Tom Hardy, Tom Berenger, Michael Caine