Pred dvomi rokmi som písal recenziu na Papierové mestá, film zosobňujúci letný dobrodružný príbeh tínedžera, kde nechýba akcia, dobrý kamoš, prvý bozk. No ako zachytiť drobné okamihy leta i raného života človeka, ktorý je premiestnený niekam na dedinu v dávnom období? Zdeněk a Jan Svěrák majú odpoveď: Po strništi bos.

V roku 1943 sa malý Eda Souček sťahuje z Prahy na malú českú dedinku. Doteraz sem chodil iba na prázdniny, no súhrou udalostí a pri neustále prebiehajúcej vojne sa musí família podriadiť a bude tu bývať nadobro. Takže Edu čakajú nielen dva mesiace, ale prakticky celé dva roky iného života. Naučí sa nielen ako chodiť bosý po ulici či poli, nájde si nových kamošov, zahľadí do jednej slečny (a možno iná do neho), objaví stratených i zabudnutých členov svojej rodiny i milého učiteľa. Zažije letnú búrku a aj vianočné trampoty. V jeho blízkosti sú mentori zanechávajúci menšie stopy i tvrdšiu výchovu...
KINEMAVIDEO4394.
Po strništi bos vychádzajú zo spomienok Zdeňka Svěráka na detstvo. Sú vyrozprávané chlapčenskou optikou a s citom pre réžiu vlastného syna Jana Svěráka. Na jednej strane sa môže zdať, že dva roky (nielen) prázdnin sú iba fragmentom života a mnohým môže byť jasné, ako sa príbeh skončí resp. že dej neskrýva veľké filmové pointy alebo nečakané závery. Bola by škoda vyriecť ortieľ kvôli scenáru, ktorý je písaný inak a ide mu skôr o desiatky mikropríbehov ako celistvú púť niekam. Sprievodcom naprieč celým dianím je malý Eda a jeho pohľad má hneď zo začiatku viaceré výrazné doplnenia.
Výhoda chlapčenskej optiky je, že vnímanie sveta je síce miestami priame, inokedy však doplňované výraznejšími predstavovanými sekvenciami – ako možné naháňačky, vzlety motocyklov alebo divoká streľba. Pre 8-ročného chlapca predstavujú to najlepšie, čím môže prechádzať. Určite mu imponujú viac ako uplakané momenty v kúte, na kolenách či pri príkrych príručkách od starého otca. Hoci celý dej ráta iba s vybranými vložkami tohto typu, dávajú mu netradičný punc a pre malých chlapcov budú pochopiteľne predstavovať to najlepšie vo filme, zatiaľ čo starší divák možno nepochopí, čo je reálne.

Vďaka tomu je celá mozaika bohatšia, lebo v civilnej bežnej rovine čaká skôr jedna rodinná dilema a desiatky malých epizód. Rodina ochudobnená o jedného brata/syna/strýka drží isté tajomstvo, ktoré Eda postupne rozpletá a aj tu sa využíva detské vnímanie. Predstavy sú rôzne a čím viac sa dozvedá, tým mu to akosi zapadá. Divák v tomto smere začína chápať sám a ešte si užije pár výborných scén.
To najlepšie, čo Po strništi bos ponúkajú, sú totiž desiatky malých príbehov typu tatko a syn pracujú so včelami, malý Eda ide na nákup uhoriek, Eda s partiou chalanov fičí v bunkri, ako sa snažia dávať pozor v škole a divia sa, prečo učiteľ niekedy zahovára vysielanie rozhlasu alebo pád údajnej bomby aletnú búrku s mamou. Scény sa striedajú rýchlo, niekedy majú spoločného menovateľa v hercoch a vy ako diváci si môžete užívať postupne malé dobrodružstvá s veľkým významom.

Herecké obsadenie je do veľkej miery výborné, pričom viac tešia malí. Alois Grec je výborný a ťahá väčšinu filmu na útlych pleciach. No zdatne mu sekundujú traja kamoši – račkujúci hláškar, líder, aj káraný tučko. Pri dospelákoch je zrejmé, že Ondřej Vetchý sa už nadobro presúva do role tatka ako na zavolanie. Prekvapivo tvorí manželský pár s Terezou Voříškovou – malé žieňa je o 27 rokov mladšie (!), no vo finále im to celkom ladí. Jan Tříska ukáže, že jedna veta rieši celú scénu a Zdeněk Sverák je opäť milý chlapík s nezabudnuteľnými etudami.
Po strništi bos nie je nový veľký film Jana Svěráka, no rozhodne je to filmová udalosť roka pre vašich blízkych. Starí rodičia, rodičia, tety či ujovia majú v programe kín konečne výborný kúsok, ktorý im síce nedá po 10 rokoch ďalšie Vratné lahve, no má presne ten milý český prístup Svěrákovcov. Stavili na veľké dobrodružstvá malého chlapca a čím viac sa mu empaticky priblížite, tým viac si film užijete.
Po strništi bos (Česko, Dánsko, Slovensko, 2017, 110 min.)Réžia: Jan Svěrák. Scenár: Zdeněk Svěrák, Jan Svěrák. Hrajú: Ondřej Vetchý, Tereza Voříšková, Jan Tříska, Alois Gréc, Viera Pavlíková, Oldřich Kaiser