Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

Svet filmu





Vyhľadávanie

Pridajte sa
Ste na Facebooku?
Ste na Twitteri?
Pridajte sa.

 Mobilná verzia




ESTA USA
kino
19. 03. 2009

Po prečítaní spáľte

Po prečítaní spáľtePo oscarovej „crossžánrovke“ Táto krajina nie je pre starých nám bratia Coenovci operatívne naservírovali jednohubku, ktorou treba zahnať hlad do ďalšieho výdatnejšieho chodu (dúfajme). Samozrejme nepôjde o bezvýznamnú bokovku, keď v obsadení figurujú Cloony a Pitt podporení Malkovichom, Swintonovou a McDormandovou.






 
Spomínaným hviezdam a megahviezdam bola na telo napísaná skupinka pomätencov bojujúcich o kus miesta na piesočku. Už v úvode tak rozohrajú pestrú ažúrku vzájomne prepletených vzťahov: Bývalý analytik CIA Osbourne Cox prišiel kvôli alkoholizmu o miesto. Život si plánuje zlepiť spísaním okázalých memoárov. Výsledkom sú skôr prázdne frázovanie a letargia pri poháriku a televíznom prijímači. Jeho emocionálne úsporná polovička Katie nehodlá trpieť podobné „hipisáctva“. Najme si rozvodového poradcu a pretože je založená prakticky, už hodnú chvíľu spáva s Harrym, policajným dôstojníkom. Harry má manželku a vďaka internetovej zoznamke aj niekoľko mileniek. Jednou z nich sa stáva Linda, zamestnankyňa fitnescentra. Linda by rada ulovila spriaznenú bytosť, no v rozlete jej bránia nevyvinuté krivky a povädnuté proporcie nekorelujúce s telami, medzi akými sa pohybuje. Rozhodne sa pre sériu plastických operácií, poisťovňa ich však odmieta uhradiť. Osud jej vzápätí prihrá do rúk CD s Coxovými „tajnými“ zápiskami. A keďže inteligencia je v coenovskom ponímaní relatívna (viď. slogan filmu), Linda to pochopí ako príležitosť. Spolu s kolegom Chadom kontaktujú autora a požadujú výkupné...






Preberte si to, ako chcete, ale vyložene hyperrealisticky to neznie. Bratia Coenovci sú však dosť zruční na to, aby aj tomu najnepravdepodobnejšiemu námetu dodali šarm a akúsi bizarnú zmysluplnosť. Ich postavy sú sebeckí primitívi, presvedčení, že majú všetko pod kontrolou. Veci sa ale vyvíjajú úplne inak, než si predstavovali. Mušie metanie sa v sieti, v ktorej uviazli, nezmyselné akcie podnikajúce na svoju záchranu, budú vhodným zdrojom diváckej škodoradosti. Veď čo je komickejšie ako starý notorik vyprovokovaný dvojicou nešikovných idiotov, vypočítavá karieristka, ktorej nevyjde rovnička, či sukničkár posadnutý paranojou?
Niekde nad týmto chaosom musí existovať vyššia úroveň, na ktorej to všetko bude dávať zmysel. Božskou inštanciou je samozrejme CIA starostlivo bdejúca nad pokojom a bezpečím amerických občanov. Z tohto eintopfu (gastro termín pre varenie v jednom hrnci) však ani ona nedokáže vydestilovať nič duchaplnejšieho, než že „všetci títo magori spolu chrápu“. Ak by sme to vztiahli k predchádzajúcemu filmu, tak táto krajina nielenže nie je pre starých, ale aj inteligencia „tajnej“ inteligencie s ňou má vážny problém. Svet sa podľa Coenovcov vymkol logike. Vlastné dráhy, nekontrolované tempo – proste cirkus, kde už nikto nič negarantuje. Nemožno však povedať, že by to platilo pre formálne spracovanie snímku. Práve vďaka presne fungujúcej narácii a ujasnenému režijnému zámeru sa chaos stáva dokonale prehľadným a divák má možnosť vychutnať si jeho „zátišia“. 


Po prečítaní spáľte sa rozvíja ako bláznivá komédia, postupne prerastajúca do špionážneho thrilleru. Uvedomíme si to, keď postavy infiltrujú do sveta monumentálnej architektúry, dlhých chodieb a sivých oblekov. V takýchto interiéroch na človeka dýchne jeho malosť a bezmocnosť. Keď v úsečných šifrách prehovoria miestni činitelia, divák spolu s postavami pocíti na vlastnej koži „hrozivú“ dimenziu tajných služieb.
Coenovci si na základe použitia typických atribútov daného žánru uťahujú zo sveta všadeprítomnej paranoje, ktorý v Amerike prerástol z filmu do skutočného života (well, sarkazmus je asi najvhodnejší spôsob uchopenia tohto stavu). Každý tu na každého niečo hrá, z niečoho ho podozrieva, niečoho sa desí. Výsledkom je film o pomýlených jedincoch a vykoľajených vzťahoch, akási roztomilá žánrovka. Kalkul a chlad, ktorý ich motivuje, však na rozdiel od vykonštruovaného príbehu pôsobí autenticky. Je to obraz Ameriky, ktorá sa stala paródiou samej seba.
Rovnako herci sa ocitajú v pozíciách podrývajúcich ich stereotypný mediálny obraz. George Clooney po rokoch fatálneho šarmu odkrýva odvrátenú stranu večného milovníka – nedostatok integrity a hľadanie falošnej útechy u žien. Brad Pitt si pre zmenu strihol šokujúci protiklad k svojim mužným, mýticky krásnym hrdinom. Ak vaša zvedavosť eskalovala minimálne pri posledných troch riadkoch, tak sa oplatí ísť do kina.       
Burn After Reading (USA/V. Británia/Francúzsko, 2008, 96 min.) Réžia: Joel Coen, Ethan Coen. Scenár: Joel Coen, Ethan Coen. Kamera: Emmanuel Lubezki. Strih: Roderick Jaynes, J. Coen, E. Coen. Hudba: Carter Burwell. Hrajú: George Clooney, Frances McDormand, John Malkovich, Tilda Swinton, Richard Jenkins, Brad Pitt, Elizabeth Marvel, David Rasche, J. K. Simmons

Po prečítaní spáľte

Autor: Dominika Šimonová
Zdroj: Kinema