Štvrtý deň tohtoročného berlínskeho filmového festivalu patril 3D. V hlavnej prehliadke sa stretli tri netradičné filmy so stereoskopickým, priestorovým obrazom. Svojrázne rozprávkové pásmo Michela Ocelota Les contes de la nuit, dokument Wernera Herzoga Cave of Forgotten Dreams o pravekých maľbách v juhofrancúzskej jaskyni Chauvet a Pina Wima Wendersa. Tri rôzne témy, tri rôzne žánre, tri rôzne prístupy k 3D. Tým, čo najviac oslovoval nielen zmysly, ale i emócie publika, nesporne bola Wendersova Pina.


Pina nie je hraný film, ale nie je vlastne ani tradičný dokument. Je to báseň v obrazoch, výbuch vášní, farieb, tvarov i živlov. Pina je najneobyčajnejší filmový zážitok, aký nám naše kiná ponúkajú. Stošesťminútový film s citátom v podtitule Tancuj, tancuj, lebo inak sme stratení, niesol v origináli dedikáciu „Film pre Pinu Bausch od Wima Wendersa“.Philippina Bauschová (1940 –2009), pôsobiaca pod menom Pina Bausch, bola výraznou osobnosťou nielen nemeckého ale i svetového moderného tanca, choreografkou a divadelnou riaditeľkou. Počas svojej polstoročnej kariéry spolupracovala s najprogresívnejšími choreografmi, tanečníkmi i divadelníkmi po celom svete. Od roku 1972 viedla baletné divadlo vo Wuppertale, ktoré sa neskôr premenovalo na Tanztheater Pina Bausch. Tu vytvorila špičkový medzinárodný súbor a naštudovala s ním viacero prelomových tanečných inscenácií, ktoré zožali mnoho prestížnych ocenení.

Silná osobnosť, výrazný zjav a dokonalé ovládanie tela lákali aj pozornosť filmárov. Roku 1983 Pina Bausch účinkovala vo filme A loď pláva Federica Felliniho a roku 2002 v Hovor s ňou Pedra Almodóvara. O spoločnom filme s Wimom Wendersom snívali dvadsať rokov, ale projekt sa pohol až keď v roku 2007 Wenders spoznal možnosti novej digitálnej záznamovej techniky 3D a pochopil, že tretí rozmer je pre zamýšľaný projekt to najvhodnejšie.Wenders je priaznivcom nových technológií. V roku 1982 nakrútil kriminálnu drámu Hammet v elektronickom štúdiu F. F. Coppolu a prelomový hudobný dokument Buena Vista Social Club (1999) nakrúcal digitálnymi kamerami s vysokým rozlíšením. Začiatkom leta 2009, keď bolo všetko pripravené na filmovanie v 3D, Pina Bausch 30. júna zomrela. Päť dní po tom, ako jej diagnostikovali rakovinu. Dva dni pred plánovaným začiatkom nakrúcania.

Wenders projekt nezrušil, ale realizoval ako spomienku a či pamätník na počesť choreografky. Zaradil doň 3D scény z predstavení Le sacre du printemps, Kontakthof, Café Müller a Vollmond, ktoré mali divadelné premiéry v rozpätí rokov 1975 až 2008. Niektoré sa odohrávajú priamo na doskách divadla, iné však preniesol do ulíc a okolia Wuppertalu, takže choreografie sa dostali do bizarných vzťahov s prostredím: pouličným ruchom, verejnou plavárňou, lesmi či priemyselnou krajinou. Popretkával ich výpoveďami, vyznaniami a spomienkami členov súboru, spolupracovníkov, ale aj staršími dokumentárnymi zábermi. Tento nápad sa milovníkom a znalcom moderného tanca javí ako sporný, ale na druhej strane približuje Pinu Bausch aj nezainteresovaným laikom – a v neposlednom rade im umožňuje aj oddych medzi náročnými tanečnými pasážami.Filmár narába s tretím rozmerom citlivo, uvážene, rozširuje plátno akoby dozadu, do hĺbky. Len občas publikum postraší rozprsknutými kvapkami vody. S pokorou a hlbokým plným pochopením slúži nebohej umelkyni, necháva ju komunikovať s divákom prostredníctvom jej myšlienok, nápadov, choreografií, tanečníkov, s jej maskami, účesmi, scénami, kostýmami i rekvizitami.Vnútorný svet Piny Bausch tak môžu spoznať a precítiť aj tí, čo o nej dosiaľ nemali ani poňatia. No nejde o nejakú obrazovú časovú konzervu. Nie je to vlastne ani film o Pine Bausch. Je to film Piny Bausch. Je to film – Pina Bausch. Ibaže ho nakrútil Wim Wenders.
Text bol prevzatý z portálu filmpress.sk
Pina (Nemecko, 2011, 106 minút)Scenár a réžia: Wim Wenders. Kamera: Hélène Louvart. Strih: Toni Froschhammer. Hudba: Thom Hanreich. Hrajú: Pina Bausch, Regina Advento, Malou Airaudo, Ruth Amarante, Rainer Behr, Andrey Berezin, Damiano Ottavio Bigi, Bénédicte Billet, Aleš Cucek, Clementine Deluy