Írskymi kláštornými inštitúciami pre „padlé ženy“, nazývanými ako Magdalénine práčovne, prešlo počas doby ich existencie viac ako desať tisíc žien. Zariadenia, spočiatku určené pre prostitútky, sa neskôr stávali príbytkom slobodných matiek či obetí zneužitia, na ktoré vtedajšia írska spoločnosť hľadela s opovrhnutím. Kláštory sa pritom často stávali miestami fyzického i psychického násilia na ženách, ale aj nútenej adopcie ich detí. Jeden z takýchto prípadov zobrazuje aj film Philomena, nakrútený na základe predlohy Martina Sixmitha The Lost Child of Philomena Lee.

KINEMAVIDEO1981.Film nominovaný na štyri Oscary rozpráva skutočný príbeh bývalého korešpondenta BBC Martina Sixmitha (Steve Coogan) a sedemdesiatročnej Philomeny Lee (Judi Dench), ktorá bola, rovnako ako iné slobodné matky, zavretá do kláštora v Roscrea. V ňom jej bol pred päťdesiatymi rokmi násilím odobratý syn Anthony, ktorého neskôr mníšky bez vedomia matky dali na adopciu. Cynický ateista Martin a úprimná veriaca Philomena sa vydávajú na cestu za nájdením syna, ale aj odhalením nekalých praktík v írskych kláštoroch.

Scenár napísal predstaviteľ hlavnej postavy a známy britský komik Steve Coogan (Tristram Shandy, Káva a cigarety) a dal by sa rozdeliť do dvoch rámcov, respektíve rovín. Tú prvú tvorí rovina investigatívna, zameriavajúca sa na samotný akt pátrania a na širšiu spoločenskú situáciu v kláštoroch. Druhá, intímna rovina, zasa zobrazuje vzájomnú interakciu nesúrodej dvojice, ich životný príbeh a sentimentálne spomienky. Veľkou devízou príbehu sú predovšetkým prepracované postavy. Skvelé herecké výkony pôsobia realistickým dojmom, počas príbehu prechádzajú badateľným vývojom a neupadajú do tendenčného delenia na „dobrých“ a „zlých“. Sentimentálne situácie sú navyše vždy presne vyvážené suchým britským humorom, vďaka čomu sa film vyvaroval aj skĺznutiu do akademickej suchopárnosti.

Scenára sa ujal slávny britský režisér Stephen Frears (Nebezpečné známosti, Kráľovná), ktorý v spôsobe kontinuálneho rozprávania opäť preukázal mimoriadnu zručnosť, keďže príbeh nenudí a plynie hladko ako hodinky. Frears sa tiež spolieha na časté využívanie dlhších záberov harmonizujúcich s celkovou atmosférou filmu a dodávajúcich snímku väčšiu realistickosť.Viac ako sociálnou drámou je Philomena jemným a trochu sentimentálnym ľudským príbehom, ktorej by sa určite dala vytknúť absencia kontroverzie, stávka na istotu, populizmus a istá plytkosť zobrazenej spoločenskej a sociálnej situácie. Film je však najmä príbehom o putovaní a vzájomnom ovplyvňovaní sa dvoch ľudí, o medzigeneračnom konflikte a o vyrovnávaní sa s ranami minulosti. O tom všetkom navyše dokáže vypovedať zaujímavo a bez prehnaného pátosu či vnucovania sa divákovi.
Philomena tak ukázala omnoho viac nadhľadu ako tendenčnejší, ale emocionálne silnejší titul Padlé ženy, ktorý v roku 2002 rozprával o tej istej téme. Aj na základe toho môžeme vidieť, že rany minulosti sa v Írsku pomaly, ale isto hoja.Philomena (UK/USA/Francúzsko, 2013, 98 min.)Réžia: Stephen Frears. Scenár: Steve Coogan, Jeff Pope. Hrajú: Judi Dench, Steve Coogan, Sophie Kennedy Clark...