Čiernobiely francúzsky animák na motívy iránskeho komiksu ako exotická premisa s výborným výsledkom. Produkcia animákov sa rozšírila do značnej roviny a tým pádom do nej ľahšie spadnú na pohľad náročné, divácky azda nie príliš atraktívne, no kvalitatívne výborné tituly. Recenzovaný Persepolis nech je smelým príkladom.

                              


Príbeh Marjany Satrapi nie je tuctový. Keď sa v detstve váš svet mení a všetko známe sa ocitá na zakázanom zozname, otrasie to vami nadobro. Do života Marjany vtrhla islamská revolúcia, z dievčaťa sa stáva zahalená dospievajúca žena čeliaca obmedzeniam i segregácii v spoločnosti. No jej príbeh nebude situovaný iba na jedno miesto – je poslanie do Viedne na popud rodičov vykúpením či nutnosťou, ktorú musí podstúpiť? Ako sa vyrovná s možným návratom do Iránu na prahu dospelosti? Dá tejto krajine ešte šancu alebo sa jej radšej zbaví vzhľadom na prežité?
Verte či nie, predkladaný príbeh je skutočne obsahom animovaného filmu. Ba čo viac, vznikol na báze iránskeho komiksu. A aby toho netradičného nebolo málo, autorom je žena Marjane Satrapi. Tri dôležité atribúty vytvárajú živnú pôdu pre zaujímavý divácky zážitok.


Persepolis ponúka dospelý, neraz bolestný, komický i dojemný príbeh o nútene zmenenom detstve, nemilosrdnom režime obmedzujúcom vlastnú slobodu, ale aj o hľadaní svojho miesta vo svete. Najviac sa vám do pamäte vryjú úvodné scény, nechávajúce Marjane zobrať takmer všetko milované a letmé pokusy získať čo-to späť, ako napríklad obľúbené oblečenie či hudbu. Príbeh však skrýva nielen stratu, ale aj lásku a nachádzanie nového. A potom je tu zriedka používaný ženský pohľad, ktorý práve v arabskej krajine prechádzajúcej výraznou zmenou, vychádza ako nadmieru originálny prostriedok prinášajúci mnohé vtipné čí zaujímavé momenty. Napriek vážnemu scenáru figuruje priestor aj pre humor, i keď v podstatne menšej miere, ako v animákoch chrliacich gagy milých postavičiek. Tu úsmevné scény prinášajú skôr kontrasty režimov, aby vzápätí dojali v inom neľahkom momente. Kombinácia všetkých emócií a nadhľadu ponúka vyrovnaný obsahový celok.
Animácia je chudobná na detail, je však štylizovaná a rada akcentuje čiernobiele zobrazovanie skôr čiernej doby. Pôsobí hladko a dokáže vyvolávať silné emócie v súbežnosti s dejom. Pravda, na mieste je otázka, čí by rovnakú látku lepšie (alebo aj horšie) nepodchytil aj klasický hraný film so silnými hereckými výkonmi. Úprimne, je to ťažká dilema - neexistuje tu jednoznačná odpoveď, čo môže v očiach niektorých divákov spôsobiť trošku menší záujem. Persepolis však určite doporučujem vidieť kvôli predkladanému obsahu zvolenej forme. Čiernobiela farba tu nie je použitá náhodou, ale je súčasťou deja (aj metaforicky), resp. s paletou farieb sa nehrajú tvorcovia samoúčelne.


Napriek mnohým pozitívam však Persepolis uniká plné hodnotenie. Hoci trvá iba hodinu a pol, nedokáže vás udržať v strehu celý čas. Zrejme kvôli adaptácii je dosť hutný (miestami až príliš), no zároveň aj rozkúskovaný na slabšie časti previazané spoločným tmelom. Popritom sa občas stane aj obeťou vlastnej formy a chýba mu patričná dynamika. Statickosť je typická pre väčšinu deja, no zatiaľ, čo na stránkach komiksu stačila, filmu by prospelo občas výraznejšie podanie. A napokon je tu aj fakt, že Persepolis exceluje ako učebnica dejepisu či súbor udalostí, no na filmové pomery mu chýba vývoj a stupňovanie diania.
Ak sa rozhodnete pre návštevu kina, čaká vás pomerne veľmi kvalitný zážitok. Dokážte, že animáky nie sú iba pre deti a môžu rozprávať veľké príbehy. Toto je jeden z nich – a jeho netradičnosť nejednému učaruje. Budete to aj vy?
Persépolis (Francúzsko, 2007, 95 min.) Réžia: Vincent Paronnaud, Marjane Satrapi. Námet: Marjane Satrapi – rovnomenný komiks. Scenár: Vincent Paronnaud, Marjane Satrapi. Strih: Stéphane Roche. Hudba: Olivier Bernet. Hrajú: V pôvodnom znení: Chiara Mastroianni, Catherine Deneuve, Danielle Darrieux, Simon Abkarina.