Pôsobivá rozprávka o mladej slečne s noštekom prasiatka a pôvabom Christiny Ricci. Milé letné prekvapenie!

Kde bolo, tam bolo, vo svete rozprávkovej scenáristiky sa zrodila pekná dcérka Penelope. Mala bohatých a vplyvných rodičov, no zároveň na seba aj uvalenú kliatbu, kvôli ktorej dostala nosík ako prasiatko. Ale Penelope nemusí žiť takto poznačená celý život – ak sa nájde nápadník so štipkou modrej krvi a zoberie si ju za ženu, môže byť šťastná a aj jej noštek sa zmení na ľudský. Lenže zatiaľ každý nádejný chlapík príde do rodinného sídla, a pri prvom pohľade na tvár Penelope zdupká čo najďalej. Do diania sa však zapojí dvojica Lemon a Max. Zatiaľ čo novinár Lemon je novinár baží iba po bulvárnej fotke, najatý Max, ktorý mu ju má splašiť, sa v skutočnosti do Penelope zahľadí. Lenže dievča celý podfuk objaví a pretože sa jej tento spôsob života dostatočne sprotiví, rozhodne sa utiecť a žiť samostatne, pričom chce konečne nájsť aj niekoho milovaného...
                


Penelope je hraná rozprávka a zároveň pomerne zvláštne dielko. Na rozdiel od bežných rozprávok vo vlastných vymyslených svetoch sa tu snaží ísť inou, nie neznámou a celkom zaujímavou cestou. Využíva reálie známeho prostredia (Londýn, cca 30. roky 20. storočia) a obohacuje ich o kúzelné prvky pre malých i veľkých divákov. Niežeby bol tento spôsob realizácie taký svieži a originálny, no v podaní Penelope pôsobí veľmi dobre. Pritom miera bizarností sa drží v stanovených hraniciach a nesmeruje k ad-absurdu.


Penelope sa dosť ťažko porovnáva s ostatnými žánrovými kúskami, pretože sa snaží určitú mieru originality držať pomerne dlho. Snaha vydrží minimálne počas prvej polovice, keď je množstvo nápadov a predstavovaných postáv dostatočne vysoké. Potom prichádza mierne vyčerpanie a čím sme bližšie ku koncu, tým častejšie sa vynorí určité klišé a koniec nie je originálny vlastne vôbec. Ale to nevadí, pretože počas striedmej 100-minútovej dĺžky sa tu vystriedajú rôzne nápady a hoci niekomu príde na um, že tvorcovia sa chcú až príliš páčiť fanúšikom Tima Burtona, nie je to úplne tak. Oproti majstrovým dielam tu fantázia pracuje sotva na polovicu obrátok a pripomína skôr Kúzelnú opatrovateľku či podobné diela, kde sa miesta podobné Británii (tam išlo skôr o vidiek, tu o Londýn) menia na kúzelné lokácie rozprávania príbehu.
Pravda, v celej stopáži sa Penelope ukáže ako rozprávka pomerne milá, nápaditá, ale zároveň aj mierne predvídateľná. Hnidopich či žánrový špecialista môže dokonca správne podotknúť, že rozprávková je skôr iba prvá hodina a posledných 40 minút sa prehupne na vlnu romantickej komédie a vyznávania citov vo väčšej frekvencii, ako by divák pôvodne očakával. No v skutočnosti to príliš nevadí. Prechod z rozprávky do čistejšej romance je totiž hladký a mnohým záujemcom prehupnutie žánru vlastne ani nepríde na um.


Penelope môže v konečnom dôsledku ďakovať hereckým výkonom, najmä ústrednej dvojici. Christina Ricci je pôvabná s prasiatovským noštekom i bez neho, má talent a konečne ju môžeme vidieť v úlohe s dostatočným množstvom priestoru. James McAvoy tu hrá šikovného mladíka a vo svojej úlohe je neopozeraný a výborný. A potom je tu celý rad vedľajších postáv s bláznivým či nečakaným nádychom, ako napríklad Reese Witherspoon. Práve táto celá paleta je dôvodom, prečo film dokáže zaujať. A patričná vďaka smeruje aj režisérovi, že si všetky postavičky a prvky ustrážil.
Ak chcete ísť tento týždeň do kina na rozprávku či niečo kúzelné, choďte radšej na malú milú Penelope, ako na francúzsky animák Lovci drakov. Väčšia miera fantázie, zaujímavejší príbeh a celkovo lepší pocit z videného, sú na strane mladej žienky s nevídaným nosíkom.
Penelope (USA, 2006, 102 min.) Réžia: Mark Palansky. Scenár: Leslie Caveny. Kamera: Michel Amathieu. Strih: Jon Gregory. Hudba: Joby Talbot. Hrajú: Christina Ricci, Reese Witherspoon, James McAvoy, Catherine O’Hara, Peter Dinklage, Richard E. Grant