Jimovi Jarmuschovi stačí málo, aby stvoril veľa. Tentoraz sa zahryzol do jednoduchého príbehu lásky plného poézie a nakrútil jeden z najlepších romantických filmov posledných rokov. Kráľ amerického nezávislého filmu nepotrebuje sex, násilie, dobrodružstvo či šokujúce zvraty, aby doloval z diváka prchavé emócie. Jarmusch ide na to z opačnej strany. V centre jeho pozornosti je prchavosť života, jeho pokojné plynutie a odovzdáva trvalé odkazy o zásadných emóciách našej existencie.

Hoci jeho príbehy vždy pokojne plynuli, vo svojom vnútri boli znepokojujúce. Často odľahčované vtipom či iróniou, no vždy zdvíhali varovný prst. Paterson je iný. Je dielom vyzretej osobnosti, ktorá má jasne zadefinované, čo je podstatné a čo treba prehliadať. Pozvoľna plynie v repetíciách s drobnými variáciami. Vo filmovom vyjadrovaní využíva hudobné i básnické prostriedky. Opakovanie s malými obmenami a pridávanie detailov podobne ako v minimal music má uvoľňujúci i hypnotický efekt a presne to docielil aj Jarmusch.
KINEMAVIDEO4200.
Na prvý pohľad sa v tomto príbehu nič zásadné nedeje. Snímka Paterson je krehká a zároveň silná, jednoduchá i zložitá. Tak ako hlavný hrdina, ktorého dni sú zdanlivo navlas rovnaké. Objaviť čaro rutiny a každodenných stereotypov nie je ľahké, Jarmusch však cíti nuansy bytia. Všednosť zabalil do poézie a vložil krásu tam, kde ju väčšina z nás nenachádza.
Monotónnosť bežného dňa šoféra autobusu Patersona spestruje jeho milovaná manželka. Vyrovnaného pokojného muža dušou básnika dopĺňa milá a optimistická manželka dušou výtvarníčky. Vďaka charakteru a záľubám jej postavy režisér výrazne estetizuje prostredie príbehu a harmonizuje ho. Naši hrdinovia majú síce vonkajší prejav celkom iný, no vo svojej podstate sú rovnakí, milujúci a milovaní, chápajúci i pochopení.

V tejto milostnej filmovej básni niet žiadnych nedorozumení či nevôle. Vzťah je priezračný a idylický, no ani náhodou naivný. Aj to jedine zásluhou vyspelého kumštu scenáristu a režiséra v jednej osobe, ktorý pozná presnú dávku vkusného a inšpirujúceho romantického citu.
Jeho hrdinovia sú nenápadní a ich herecký prejav je neokázalý. Civilné herectvo Adama Drivera v postave Patersona sa zapasovalo do zľahka plynúceho príbehu. Pôvabná iránska herečka Golshifteh Farahani po jeho boku je príjemným osviežením. Jej postava prináša do príbehu radosť a optimistické nazeranie na život. Kapitolami rozloženými do siedmich dní v týždni prechádzajú spoločne, ale i sami. Jeden druhému poskytujú priestor na vlastnú realizáciu a podporujú sa.
Pre diváka poslúžia ako vzor, prototyp láskyplného partnerstva. Kým v predchádzajúcom Jarmuschovom filme, upírskej romanci Prežijú len milenci sú ústredné postavy excentrické a ich hladina výrazov v istých fázach búrlivá, tu cítiť len pokoj, odovzdanosť a poéziu.

Poetickú hĺbku dopĺňa výtvarná hodnota odrážajúca sa v kompozične vycibrených záberoch a proporčne vyvážených scénach. Heroizácia jednoduchosti života a jej základnej esencie – lásky harmonizuje obsah s formou a poskytuje nevšedný filmový zážitok cez optiku poézie všednosti. Filmové popretie príbehových zvratov kladie existenciálne otázky, prostredníctvom ktorých autor tvorí mandalu a obrazne ju cez postavu Patersona vysype do vody. Hrdinu tak vystavil v závere ťažkej skúške a diváka na okamih zneistil.
Na účel vysvetlenia Patersonovej krivdy prichádza japonský turista a s ním i aha moment. Medzi tvorením a ničením je len plynutie času a života. Mandalu v podobe „slov písaných na vode“ môže opäť začať tvoriť.

Jarmusch formálne uzavrel svoj príbeh, no dal každému príležitosť dotvoriť záver i pokračovanie. Patersonove dni ako i dni kohokoľvek iného budú plné tvorby, plynutia a ničenia v neustálom opakovaní. Hľadá zmysel existencie a ponúka zrkadlo, v ktorom každý môže vidieť úlomok vlastného bytia. Navyše oprášil svoj zmysel pre detail, jemný humor a príjemnú katarziu.
Paterson (USA, 2016, 118 min.)Réžia: Jim Jarmusch. Scenár: Jim Jarmusch. Hrajú: Adam Driver, Golshifteh Farahani, Nellie, Rizwan Manji, Jaden Michael...